Hromadné žaloby by mohli podávať len určení advokáti

Ako vyriešiť problém s množstvom hromadných žalôb, ktoré ochromujú súdy? Doterajšie snahy štátu nezabrali, právnické firmy nimi zavaľujú súdy aj napriek zvýšeniu poplatkov za ich podania.

18.11.2015 16:00
Daniela Švecová Foto: ,
Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová
debata (10)

Šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová tak prichádza s ďalším riešením. Navrhuje, aby hromadné žaloby mohol podávať len určený okruh advokátov. Tí s tým nesúhlasia a považujú to za diskrimináciu.

Mala by sa vytvoriť legislatíva postupu k hromadným žalobám a nie obmedzovať advokátov.
Jozef Herbulák, advokát

Hromadné žaloby sa u nás môžu podávať už vyše desať rokov. Najviac ich prišlo na okresné súdy pred dvoma rokmi a po ich zamietnutí sa tisícky odvolaní a dovolaní dostávajú na Najvyšší súd. Väčšinou ide o rozhodnutia týkajúce sa nebankoviek a o návrhy na vydávanie platobných rozkazov.

V mnohých prípadoch ide o nízku hodnotu sporu. Napríklad koncom októbra prišlo na Najvyšší súd 1 998 dovolaní v súvislosti s výberom koncesionárskych poplatkov od jednej firmy. Tu sa žaloby na vydanie platobných rozkazov pohybovali vo výške od jedného do piatich eur.

Sudcovia upozorňovali, že súdy nie sú pripravené takýto nával zvládnuť. „Na súdoch nie sme tak dobre vybavení ako niektoré renomované advokátske kancelárie, ktoré dokážu súdy takto zamestnať,“ upozornila ešte pred dvoma rokmi na tento problém predsedníčka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. Štát vtedy zasiahol. Narýchlo novelizoval Občiansky súdny poriadok a dvojnásobne zvýšil poplatok za každé podanie z hromadnej žaloby.

Ani to však nepomohlo. Na občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu, ktoré má 23 sudcov, prišlo len v októbri 3 454 nových vecí, pričom sudcovia vybavili v tomto mesiaci 1 042. Zostáva im ešte 6 500 nevybavených prípadov a prichádzajú ďalšie.

Akútny problém sa snaží šéfka súdu vyriešiť a na stretnutí s predsedom Slovenskej advokátskej komory Ľubomírom Hrežďovičom hovorila o možnosti zavedenia tzv. princípu numerus clausus. To by znamenalo, že by sa zúžil okruh advokátov, ktorí by mali oprávnenie podávať mimoriadne opravné prostriedky.

„Mali by mať za zákonom stanovených podmienok oprávnenie podávať dovolanie,“ priblížil hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík. Hrežďovič o tomto princípe, na ktorom fungujú aj notári, vyhlásil, že je to vážna otázka, ktorá si vyžaduje nielen úpravu legislatívy, ale aj širokú diskusiu.

Aby bol akýkoľvek legislatívny návrh dobre nastavený, vyžaduje si podľa advokátskej komory aj celkové preskúmanie jeho možných dôsledkov. „Každým návrhom, ktorý predloží Najvyšší súd, sa budú orgány Slovenskej advokátskej komory podrobne zaoberať,“ reagovalo tlačové oddelenie komory.

„Čo sa týka zavedenia princípu numerus clausus, je to klasická forma diskriminácie,“ tvrdí advokátka Ľubica Pavelková Chabadová, zastupujúca spoločnosť Lawyer Partners, ktorá stojí za 1 998 dovolaniami. Právnička hovorí, že takto by nemohli obhajovať práva klienta až do konca, ale v strede svojej práce by museli odovzdať spis inému advokátovi.

Pavelková Chabadová preto navrhuje iné riešenie, a to, aby sa na celé hromadné podanie zaviedol jeden spis. Súd by najskôr posúdil, či je možné na základe predložených dôkazov vydávať platobné rozkazy a určila by sa jednotná výška napríklad advokátskych trov pre každý rozkaz. Rozhodnutie súdu by potom bolo záväzné pre všetky podania v hromadnej žalobe a nové spisy by sa zakladali až po tom, čo by dlžníci podávali odpor.

„Ak by takáto úprava platila už v čase, keď robil hromadné podanie môj klient, tak by teraz na Najvyššom súde bolo 120 spisov, možno ani to nie, pretože súdy by postupovali jednotne, a to podľa rozhodnutia v prvom hromadnom konaní,“ hovorí právnička.

Advokát Jozef Herbulák je toho názoru, že k tejto téme treba pristupovať veľmi zodpovedne, lebo zákony umožňujú klientom slobodnú voľbu advokáta. Zaujímalo by ho aj, aké kritériá by rozhodovali o tom, kto bude vo vybranej skupine advokátov. „Mala by sa vytvoriť legislatíva postupu k hromadným žalobám a nie obmedzovať advokátov,“ myslí si Herbulák.

Pokiaľ nedôjde k zásadným zmenám, Švecová sa pokúša nájsť spôsob, ako súd odblokovať. Sudcovia občianskoprávneho kolégia jej navrhli, aby bolo zastavené prideľovanie vecí na ich kolégium a nové prípady sa prerozdeľovali medzi ostatné kolégiá. Žiadajú tiež, aby dostali všetkých 20 nových asistentov sudcov, ktorých súd prijíma v týchto dňoch. Švecová tiež uvažuje nad vytvorením tímu zamestnancov, ktorý by prefiltroval hromadné podania z hľadiska prípustnosti dovolania.

Pomôcť by mali aj poslanci, ktorí budú už na tejto schôdzi parlamentu rozhodovať o opätovnom zvýšení poplatkov a zavedení pokút pri hromadných žalobách.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #súdy #advokát #hromadné žaloby