Dokáže polícia ochrániť ženy pred násilím?

Tragédia v Starej Turej, pri ktorej v sobotu zomrela 43-ročná Miroslava aj jej manžel Tibor, od ktorého chcela odísť, opäť navodzuje otázku, či polícia dokáže uchrániť ženy pred domácim násilím.

Podľa medializovaných informácií bola Miroslava niekoľko hodín pred vraždou na polícii podať trestné oznámenie na manžela. Policajt ho údajne vyhodnotil ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Jedna z jej kamarátok pritom tvrdí, že z prístupu polície bola zhnusená. „Ku koncu jej povedali, že manžela si predvolajú v pondelok. Nato im povedala – to mi už môžete rovno priniesť kyticu na hrob. Policajt sa mal len zasmiať: Hahaha, to hádam nie,“ povedala jej kamarátka pre TV JOJ.

Krajská policajná hovorkyňa Elena Antalová potvrdila, že Miroslava v sobotu bola na polícii. „Obsah jej oznámenia vzhľadom na stále prebiehajúce vyšetrovanie nebudeme komentovať,“ uviedla Antalová. Postup policajta však už prešetruje inšpekcia. „Nadriadení službukonajúceho policajta bezodkladne o tomto zaslali oznámenie inšpekcii ministerstva vnútra, aby sa objektívne a spravodlivo prešetrili zákonnosti postupu policajtov,“ dodala Antalová.

K prípadnému postihu policajta sa rezort vnútra zatiaľ nevyjadruje s tým, že treba počkať na závery vyšetrovania inšpekcie.

Sociologička Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny upozorňuje, že aj týrané ženy, pre ktoré bola zriadená núdzová nonstop linka, majú s postupmi polície rôzne skúsenosti. „Často sa stáva, že sú prekvapené reakciou polície, ktorá ich zosmiešňuje, niekedy aj vulgárne. Na druhej strane sú aj prípady, kde, naopak, polícia postupovala profesionálne, keď urobila jasný zápis a prípad sa skutočne začal riešiť,“ hovorí Holubová. Tieto rozdiely podľa nej svedčia o tom, že aj vzdelávanie v polícii a školenia o špecifikách násilia páchanom na ženách nemusí byť všade dostatočne kvalitné.

Riziká, ktoré žene hrozia, podľa Holubovej môžu odhaliť špecifické otázky, nie vždy ich však polícia používa. „Veľa vecí sa akoby prehliada, bagatelizuje. A niekedy napriek tomu, že polícia prípad podrobne vyšetrí a zistí nebezpečné vyhrážanie, zastaví to prokuratúra,“ dodáva Holubová.

Mimovládky, ktoré sa zaoberajú problémom násilia páchaného na ženách, tiež upozorňujú, že spoločnosť nie je dostatočne citlivá na násilie páchané na ženách i deťoch. „Nielen u bežných ľudí, ale aj u niektorých pracovníkov polície aj justície je rozšírený názor, že týranie blízkej a zverenej osoby má príliš prísnu trestnú sadzbu. Už aj dva roky väzenia sa mnohým zdajú byť veľa, keď si myslia, že veď muž len bije ženu,“ upozornila na jar psychologička Mária Hargašová z občianskeho združenia Pomoc rodine. Preto sa podľa nej často veľa podaní skončí ako priestupok, ten však nič nerieši. Násilník dostane maximálne pokutu, ktorú si stiahne z peňazí na domácnosť. Ženy si potom povedia – radšej tam už ani nejdem, lebo to bude zas priestupok a on ma bude ešte viac ničiť," dodala Hargašová.

Podceňovanie problému potvrdzuje aj Holubová. „Stretávame sa s tým, že polícia tieto prípady podceňuje aj preto, že sa násilie odohráva doma. Vníma sa to ako manželský konflikt, žabomyšie vojny. Napriek tomu, že už 20 rokov počúvame o tom, že je to celospoločenský problém, tak akoby naozaj chýbalo pochopenie a citlivosť na to, že žena naozaj môže byť ohrozená,“ vraví Holubová. V radoch polície je tiež rozšírený názor, že sú oveľa závažnejšie trestné činy, pre niektorých je to zas „nezaujímavá vec“, lebo sa pri nich nevyužívajú nejaké technologické pomôcky, treba na to skôr psychosociálne zručnosti a empatiu.

Podľa hovorkyne policajného prezídia Denisy Baloghovej postup polície v prípade žien, ktoré ohlásia násilie, býva individuálny. „Ak sa z oznámenia zistí, že hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia, je potrebné okamžité vykonanie služobného zákroku. V každom prípade však musí policajt, ktorý prijme takéto oznámenie, zabezpečiť jeho preverenie,“ uviedla hovorkyňa. Podľa nej vzdelávanie policajtov o probléme násilia na ženách sa robí na stredných odborných školách a v Akadémii Policajného zboru.

Od januára sa má zároveň posilniť ochrana obetí domáceho násilia tým, že sa predĺži terajšia 48-hodinová lehota na vykázanie násilnej osoby zo spoločného obydlia na desať dní. Holubová to víta, na druhej strane by malo nasledovať aj patričné dovzdelanie policajtov. „Aj pri tých 48 hodinách sa to využívalo sporadicky. Stávali sa také situácie, že žena zavolala po útoku, policajti mali páchateľa vyviesť, ale namietali, že ak je to jeho byt, tak údajne na to nemajú právo, čo nie je pravda. Akoby policajtom chýbali inštrukcie, ako to majú urobiť a zabezpečiť,“ hovorí Holubová. Podľa nej sa tiež niekedy stalo, že násilnú osobu síce z bytu vyviedli, ale nevypýtali si kľúče. „Ak takéto kroky nebudú sprevádzané ďalšími aktivitami, tak sa veľa nezmení,“ dodáva Holubová.

Problém prevencie a ochrany žien pred domácim násilím mal riešiť aj nový zákon, ktorého prijatie sa však odložilo. „Na návrhu zákona sa naďalej pracuje,“ uviedol Michal Stuška, hovorca rezortu práce, kde sa nový zákon pripravuje. Zákon mal zaviesť zásadu nepodmieňovať pomoc žene podaním trestného oznámenia. Toto býva pre ženy najnebezpečnejšou fázou vo vzťahu s násilníkom a najviac tragédií sa deje práve v tomto období.