Medzi korupciou a darmi je tenká hranica

Korupcia alebo snaha pomôcť mestskej časti s napätým rozpočtom? Po obci Marianka v okrese Malacky kriminalisti preverujú darovacie zmluvy v bratislavských mestských častiach Čunovo a Záhorská Bystrica.

, 19.11.2015 12:00
starosta, Radovan J., muž Foto: ,
Po Marianke kriminalisti preverujú darovacie zmluvy aj v Čunove a Záhorskej Bystrici. Snímka je z 12. novembra z prevozu starostu Marianky Radovana J. na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici.
debata (1)

Majú totiž podozrenie z korupcie na strane samosprávy. Starostovia to odmietajú. Tvrdia, že súkromníci dávali peniaze obci dobrovoľne a že pritom postupovali podľa všeobecne záväzných nariadení, ktoré upravujú získavanie príspevkov na infraštruktúru.

Razie kukláčov na troch obecných úradoch spustili podnety od obyvateľov, z ktorých vyplývalo, že starostovia podmienili vydávanie stavebných povolení finančnými darmi. Peniaze, ktoré končili v obecnej kase, mali dávať tak firmy, ako aj drobní stavebníci. Šéfovia obcí sa takýmto podozreniam bránia.

„Zástupcovia NAKA prišli a požadovali  okamžité vydanie darovacích a sponzorských zmlúv od roku 2011. Bol som pripravený im ich dať, ale nie hneď, keďže išlo o pomerne veľký počet. Povedal som, nech presne sformulujú svoje požiadavky a vybavíme to do jedného alebo dvoch pracovných dní. Nato začali reagovať arogantne, žiadali ich okamžité vydanie, inak vraj rozkopú dvere a vezmú si ich sami,“ opísal priebeh kontroly starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica Jozef Krúpa.

Zákrok kriminalistov považuje za nezákonný a neprimeraný. Na Generálnej prokuratúre dal podnet na trestné stíhanie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Sponzorstvo funguje v praxi tak, že samospráva najprv budúcich stavebníkov osloví, či nechcú prispieť obci. S tým, kto podľa Krúpu súhlasí, spíšu darovaciu zmluvu. Postup upravuje všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré miestni poslanci prijali ešte v roku 1995. Zmluvy sú zverejnené aj na internetovej stránke mestskej časti.

„Je to dobrovoľný príspevok. Všetky takto získané peniaze sú evidované na samostatnom účte. Používame ich hlavne na rozvoj infraštruktúry, na opravu ciest a chodníkov. Využitie prostriedkov každý rok preveruje kontrolór mestskej časti, ktorý každoročne predkladá správu poslancom miestneho zastupiteľstva,“ konštatoval Krúpa.

Rovnakým spôsobom prijíma peniaze aj Čunovo. V jeho prípade však všeobecne záväzné nariadenie platí iba od začiatku minulého roka. Peniaze darcovia posielajú na účelovo viazaný účet.

„Mestská časť je povinná do troch rokov finančné prostriedky použiť na účel, na ktorý sú určené, to znamená na občiansku vybavenosť a tak ďalej. V nariadení je ešte klauzula, podľa ktorej má stavebník právo kontroly použitia finančných prostriedkov. V prípade, že by boli použité v rozpore s účelom, mestská časť je povinná ich vrátiť,“ ozrejmila starostka mestskej časti Bratislava-Čunovo Gabriela Ferenčáková.

Akékoľvek obvinenia z korupcie a vydávania stavebného povolenia až po prísľube daru Ferenčáková odmieta. O príspevky podľa nej žiadajú, až keď sú povolenia vydané. Pomoc od staviteľov zdôvodňuje tým, že mestská časť sa rýchlo rozrastá a samospráva musí zabezpečiť potrebné vybavenie a infraštruktúru, na čo sama peniaze nemá. Aktuálne potrebuje Čunovo vybudovať hlavne škôlku pre mladé rodiny s deťmi, ktoré sa nasťahovali do nových domov.

Ako dodala starostka, o pomoc žiadajú aj developerov. Tí však väčšinou iba sľubujú a nakoniec nič nevybudujú. Pripomenula posledný príklad, keď investor najprv avizoval, že spolu s domami postaví aj materskú školu. Na tento projekt lákal aj budúcich majiteľov domov. Potom sa však začal vyhovárať a žiadnu škôlku nepostavil.

Denník Pravda oslovil dve firmy, ktoré v týchto bratislavských mestských častiach stavali. Obe tvrdili, že starostom nemuseli nič dávať. „To, čo bolo treba, sa vždy dohodlo bez akýchkoľvek darov alebo niečoho, čo by bolo potrebné dať nejako bokom,“ uviedol konateľ jednej z nich Stanislav Polák.

Pýtali sme sa tiež piatich krajských miest, či majú pre darovanie peňazí od stavebníkov schválený špeciálny postup. Ani jedno takéto VZN nemá. „Mesto Košice nemá všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by upravovalo prijímanie darov od ľudí, ktorí v meste plánujú stavať, ani žiadnych iných darov. Mesto postupuje pri prijímaní darov podľa Občianskeho zákonníka. Všetky darovacie zmluvy sú zverejnené na webovej stránke mesta,“ spresnila hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.

Dokázať korupciu v prípade prijímania darov je podľa advokáta dosť komplikované. „Darovať môžem hocičo, a dokázať, že za to bola protislužba, je už komplikovanejšie,“ konštatoval advokát Miroslav Budaj. Práve protislužba alebo akýkoľvek, nielen majetkový, prospech je podľa neho základným znakom, že už nejde o darovanie, ale korupciu.

„Jednak musí byť dar dobrovoľný a zároveň by mala byť o ňom spísaná darovacia zmluva, aby sa dalo v budúcnosti preukázať, že to bol dar,“ doplnil advokát Budaj. Podľa neho sa na korupcii nepodieľa iba ten, kto neoficiálny dar prijíma, ale aj ten, kto ho dáva.

Podľa advokáta Róberta Bánosa sa korupcia zo strany obce dá potvrdiť vtedy, ak bez príspevku napríklad nevydá stavebníkovi povolenie. „Vo všeobecnosti o korupcii pri prijímaní darov môžeme hovoriť v prípadoch, kedy v súvislosti s prijímaním daru obec v niečom koná, zdrží sa nejakého konania, opomenie nejaké konanie a tak ďalej. Prijímanie daru teda nemôže byť ničím podmienené,“ uzavrel Bános.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #starostovia #finančné dary #darovacia zmluva
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy