„Akonáhle by bol človek obvinený z trestného činu teroru, tak by nemal súd možnosť rozhodovať o tom, či pôjde, alebo nepôjde do väzby, ale musel by automaticky rozhodnúť o povinnej väzbe,“ vyhlásil predseda vlády Robert Fico po stredajšom rokovaní Bezpečnostnej rady.
Podľa premiéra by práva obvineného z teroru nemali byť také isté ako v prípade iných druhov trestných činov.
Problém je, že základné práva týkajúce sa obmedzenia slobody by si zrejme vynútili zmenu ústavy, na čo by bola potrebná zhoda vládneho Smeru s opozíciou. Premiér už avizoval, že v takom prípade by požiadal opozíciu o stretnutie. Jej predstavitelia sú ochotní rokovať, v stredu sa však nechceli vopred vyjadrovať, či by novelu podporili.
„Musíme vidieť celkový návrh. V každom prípade sme pripravení diskutovať o návrhoch, ktoré pomôžu zvýšiť bezpečnosť občanov,“ povedal šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Abrhan. Líder Mostu-Híd Béla Bugár poznamenal, že zatiaľ nemá na čo reagovať. „Druhá vec je, že sloboda a bezpečnosť musia byť v rovnováhe. Neviem si predstaviť, že sa na úkor slobody posilní bezpečnosť. Toto už vyskúšali v USA po teroristickom útoku v roku 2001 a nakoniec všetky opatrenia, ktoré zaviedli, postupne zrušili,“ uviedol pre Pravdu Bugár.
Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho môže byť veľmi kritické nazeranie na inštitút povinnej väzby v prípade obvinenia z určitého trestného činu. Vie si predstaviť rozumnú argumentáciu, za akej situácie by takéto kritérium platilo. „Je to otvorená ústavnoprávna otázka, na ktorú nedávam odpoveď,“ poznamenal právnik.
Premiér Fico v stredu tiež naznačil zmenu zákonov o Slovenskej informačnej službe (SIS) a Policajnom zbore SR. Zvýšiť sa majú počty špeciálnych policajných síl vrátane finančného krytia. Premiér však nepovedal, čo konkrétne by sa malo v týchto zákonoch zmeniť.
To má byť v najbližších dňoch úloha ministrov spravodlivosti, vnútra, riaditeľa SIS a Generálnej prokuratúry. Vláda by mala o zmenách rokovať už o týždeň vo štvrtok a do parlamentu protiteroristickú legislatívu predloží v zrýchlenom režime tak, aby ju poslanci schválili na aktuálnej schôdzi.
Ani minister vnútra Robert Kaliňák nebol konkrétnejší v tom, ako by sa mali zmeniť oprávnenia polície či tajnej služby. Povedal, že v poslednom období, naopak, niektoré oprávnenia bezpečnostné zložky stratili. Na mysli mal tzv. metadáta, išlo o záznamy, prostredníctvom ktorých mohol štát sledovať každého, kto komu telefonuje, kde sa práve nachádza, komu posiela textové správy alebo e-maily.
Umožňoval to zákon o elektronických komunikáciách, mobilní operátori totiž museli tieto údaje šesť mesiacov uchovávať. Nie však obsah rozhovorov. Ústavný súd tento rok v apríli rozhodol, že ide o protiústavné opatrenia a zo zákona definitívne vypadli.
Podľa ministra Kaliňáka by sa mal štát k využívaniu metadát vrátiť, nevie však, či budú súčasťou sprísňujúcich opatrení proti terorizmu. „Myslím si, že metadáta sú vecou, ktorá stále straší našich kriminalistov a určite aj kolegov v západných krajinách. Vyhodnocovanie pohybu a kontaktov ľudí, ktorí spáchali teroristické činy, je jedným zo základných zdrojov informácií pre vyšetrenie takéhoto útoku,“ povedal minister. Dodal, že si nepamätá, že by sa potvrdilo zneužitie spomínaných metadát.
Po útokoch v Paríži bezpečnostné zložky v Európe siahli k zvýšeniu bezpečnostných opatrení. Minister Kaliňák v stredu prezradil, že došlo k zadržaniu niektorých osôb aj na Slovensku. Odmietol však povedať, koľko ľudí bolo zadržaných, v ktorom čase, z akých dôvodov a či pochádzajú z moslimskej komunity na Slovensku. „Určite bol pre bezpečnosť Slovenska tento zákrok dôležitý,“ povedal stroho Kaliňák.
Premiér Fico bezprostredne po parížskych útokoch cez víkend tvrdil, že sa monitoruje každý jeden moslim a vo väčšine prípadov sú to legálni obyvatelia Slovenska. V stredu Fico svoj výrok povedal inými slovami: „Podľa zákonov SR bude monitorovaná každá osoba, ktorá má byť monitorovaná.
Nebudem sa tu hrať na úzkoprsého ľudskoprávneho svätuškára.“ Islamská nadácia na Slovensku sa proti tvrdeniu premiéra o monitorovaní každého jedného moslima ohradila. „Naznačil, že časť občanov jeho vlastného štátu predstavuje hrozbu. Nie po rozhodnutí súdu ani na základe obvinenia polície, ale preto, že majú iné vierovyznanie,“ uviedla Islamská nadácia v stanovisku.