Prišiel o nohu na píle, ale vrátil sa späť

Silná vôľa a neochota poddať sa osudu. Presne tieto vlastnosti má 44-ročný Miroslav Murín zo Sklabinej v okrese Veľký Krtíš. Deň pred Mikulášom pred dvomi rokmi mal úraz na píle, po ktorom prišiel o ľavú nohu nad kolenom.

24.11.2015 09:00
Miroslav Murín, amputovaná noha Foto: ,
Miroslav Murín žije plnohodnotný život ako pred úrazom.
debata (1)

Kým pre mnohých iných by bol podobný úraz koncom všetkých ideálov, Miroslav sa k veci postavil inak. Povedal si, že bude žiť presne tak ako dosiaľ. Slovo dodržal a dnes opäť pracuje na tej istej píle a v tej istej pracovnej pozícii ako v čase, keď mal obe nohy.

Pán Murín je tvrdý chlap. Prvých šestnásť rokov po škole fáral do bane. Pred desiatimi rokmi z bane odišiel a jeho pracoviskom sa stala píla. Život sa mu náhle zmenil 5. decembra 2013. „Stroj, ktorý som obsluhoval, mal senzory pohybu, ktoré snímali dopravník s drevom. Vtedy sa stalo, že kus kôry z dreva prekryl senzor a dopravník zastal. Ja som išiel ten kus kôry vziať preč, aby stroj mohol pracovať ďalej. Urobil som však chybu, že som ho nevypol. Keď som kôru odstránil, dopravník sa spustil a mne zachytilo nohu ozubené koleso,“ spomína na osudný deň.

Miroslavovi začal stroj šrotovať nohu a on kričal od bolesti, na čo zareagoval jeho kolega a linku rýchlo odstavil. Miroslavovi stroj dokmásal ľavú nohu pod kolenom do takej miery, že sa na tele držala iba malou časťou. Sklabinčan nestratil duchaprítomnosť a nohu nad ranou si stískal, aby nevykrvácal. Vedomie nestratil ani po tom, čo prišli záchranári. Vo vrtuľníku ešte stihol zatelefonovať manželke, potom ho už lekári radšej uspali. „Bol to poriadny šok. Práve som bola v obchode, keď mi volali, čo sa stalo,“ hovorí Miroslavova manželka Danka.

V nemocnici v Banskej Bystrici chceli lekári nohu zachrániť, ale pre infekciu ju museli amputovať. „Že o nohu prídem, som bol presvedčený hneď po úraze. Mrzelo ma len to, že ju odrezali nad kolenom, s čím som nepočítal,“ poznamenáva Murín.

Keď ho po čase previezli do nemocnice vo Veľkom Krtíši, chcel sa stretnúť s majiteľom píly, ktorý sa o jeho zdravotný stav stále zaujímal. „Šéf mi povedal, že pozná dobrého psychológa, ktorý mi môže pomôcť. Ja som mu odvetil, že nepotrebujem psychológa, ale jeho slovo, že po vystrábení sa budem môcť vrátiť do práce,“ spomína Murín. Návratu na pílu ešte predchádzalo veľa sebazapierania. Po úraze dostal prvú protézu, s ktorou sa sám naučil chodiť. Keď prišiel vlani do kúpeľov v Kováčovej, lekári sa ho pýtali, kde má invalidný vozík. „Povedal som im, že do kúpeľov som neprišiel preto, aby som sa vozil, ale aby som chodil,“ zdôrazňuje.

K vzdoru dokázať takmer nemožné ho vyprovokoval aj štát. Cez kompetentné inštitúcie žiadal o príspevok na ošatenie, hygienu, úpravu kúpeľne, auto s automatickou prevodovkou. Všetko mu zamietli. Ešte aj parkovaciu kartu do auta. Priznali mu síce polovičný invalidný dôchodok, ale nič viac. Nezmestil sa do limitu, pod ktorý štát poskytuje príspevky pre žiadateľov.

Pán Murín sa zdravo nasrdil a povedal si, že si na všetko potrebné zarobí sám. Po roku od úrazu sa vrátil pracovať na pílu a je tam dodnes. Obsluhuje ten istý stroj a už si stihol zadovážiť aj auto s automatickou prevodovkou. Má už novšiu protézu, ktorá umožňuje aj ohyb vo výške kolena. Kto nevie, že nemá ľavú nohu, tak to pri pohľade na jeho chôdzu ani nezistí.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #úraz #amputácia #Miroslav Murín