Materská dávka sa blíži k čistej mzde

Prvý krok k naplneniu tohto cieľa sa chystá urobiť parlament. Bude dnes hlasovať o tom, či od januára zvýši materskú dávku z terajších 65 na 70 percent bývalej hrubej mzdy mamičky. Schválenie vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení s týmto obsahom parlamentnou väčšinou poslancov Smeru je viac-menej isté. „A keďže z materského netreba platiť dane a odvody, už táto zmena zaručí matkám mesačný príjem vo výške viac ako 91,2 percenta ich pôvodnej výplaty v čistom,“ vyčíslil minister práce Ján Richter.

Smer takto zároveň splní ďalší z bodov svojho druhého sociálneho balíčka. „Môj zámer je však zabezpečiť matkám po dobu materskej plnú náhradu stratenej mzdy,“ tvrdí šéf sociálneho rezortu. Už teraz preto avizuje aj druhý krok svojho plánu, a to zdvihnutie materského o ďalších päť, teda až na 75 percent niekdajšieho hrubého príjmu matky. "Ak by sa nám to podarilo, dostali by sme sa na úroveň niekde skutočne veľmi blízko 100 percent, teda plnej výšky príjmu, ktorý mala žena, keď pracovala pred materskou,“ zdôraznil minister.

V čistom by totiž toto opatrenie pridalo matkám na príjme až okolo sedem percent. Celkovo by teda dostávali vyše 98 percent, čiže takmer plnú stratenú mzdu.

Podľa informácií Pravdy by bod s týmto záväzkom mohol byť súčasťou tretieho balíčka sociálnych opatrení, o ktorom sa bude rozhodovať na sneme strany začiatkom decembra. Či sa aj do praxe dostane, rozhodne však nová vláda.

Kým očakávané dnešné zvýšenie materského si z rozpočtu Sociálnej poisťovne vyžiada asi 10 miliónov eur, s ktorými už prijatý budúcoročný rozpočet inštitúcie ráta, peniaze na ďalšie uvažované zvýšenie v ňom ešte zahrnuté nie sú. Dosah zvýšenia pocíti asi 24-tisíc poberateľov, samozrejme, najmä mamičiek. Dotkne sa každého, komu príspevok prináleží po 1. januári, či už nárok naň bude mať iba mesiac, alebo plných 34 týždňov.

Sociologička Monika Čambáliková nárast materskej dávky, ako aj ďalšie prorodinné opatrenia balíčkov, napomáhajúce ľuďom zosúladiť svoj pracovný a rodinný život, víta. „Prekáža mi len ich načasovanie na predvolebné obdobie, keďže realizovať ich de facto bude musieť až budúca vláda,“ zdôrazňuje.

Pripomína však, že takéto praktiky sú pred voľbami bežné a využívajú ich aj pravicové vlády. Ba niektoré ani vlastné sľuby napokon nesplnia. Známy je extrémny príklad, keď tesne pred voľbami 2002 vtedajšia koalícia Mikuláša Dzurindu schválila až 22 „príjemných“ sociálnych zákonov, no okamžite po voľbách, keď sa opäť dostala k moci, ich v skrátenom konaní zrušila.

Za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ), keď bol ministrom práce Jozef Mihál (SaS), stúpla materská dávka z 55 na 60 percent a potom aj zo 60 na 65 percent pôvodnej hrubej mzdy. Druhé navýšenie sa však podarilo pretlačiť až cez poslanecký návrh poslankyne Natálie Blahovej (SaS). Stalo sa tak v poslednej chvíli, v decembri 2011, keď už vlastnými poslancami povalený pravicový kabinet iba dosluhoval pred predčasnými parlamentnými voľbami.

Za Radičovej sa predĺžilo aj obdobie poberania materskej dávky z 28 na 34 týždňov. Jej vláda síce plánovala aj ďalšie predĺženie na 40 týždňov, ale taký návrh napokon už ani v parlamente žiadny poslanec nepredložil.

Ani súčasná vláda však dobu materskej predĺžiť nechce. „Slovensko je z hľadiska jej dĺžky už teraz na špici Európy. Európske organizácie nám ju skôr odporúčajú skrátiť, čo však tiež neznamená, že to budeme akceptovať,“ zdôvodnil hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška. V rámci prorodinnej politiky už poslanci na tejto schôdzi schválili zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa z maximálne 230 na 280 eur, v prípade umiestnenia do obecného zariadenia najviac 80 eur. Zvýšenie rodičovského príspevku, okrem jeho pravidelnej valorizácie odvíjajúcej sa od súm životného minima, však ministerstvo práce v súčasnosti nepripravuje. Richter iba perspektívne pripúšťa prehodnotenie jeho vyplácania. „Dozrel čas, aby sme riešili aj túto otázku,“ zdôraznil. V istom horizonte, ktorý však nespresnil, si vie predstaviť zvýšenie rodičovskej dávky až na sumu minimálnej mzdy. Tá má v roku 2016 dosiahnuť 405 eur. Rodinám uľahčia situáciu aj schválené príspevky na lyžiarske zájazdy, školy v prírode či rozširovanie kapacít predškolských zariadení.

„Všetky tieto zámery nemožno hodnotiť inak ako pozitívne. Naše mladé rodiny sú dnes vystavené veľkému ekonomickému tlaku, preto sú opatrenia slúžiace na jeho zmiernenie nevyhnutné,“ hovorí sociológ Stanislav Buchta. Aj on si myslí, že krátko pred voľbami opozícia v politickom súboji tieto opatrenia označí za populistické. „Aj terajší opoziční politici však v časoch, keď sú pri vláde, konajú rovnako. Je to bežná politická prax, nielen v našom štáte,“ uzatvára sociológ.