Čislák tvrdí, že sa o pomery v nemocniciach zaujíma a postupne viaceré osobne navštevuje. Situáciu v nich nevidí zle.
Dôvodom vzbury sestier, ktorá sa môže skončiť aj kolapsom nemocníc, je ich nespokojnosť s novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Tá určuje minimálne platy pre 25 zdravotníckych kategórií. Parlament ju schválil v stredu. Sestry by v nej chceli vidieť aj vyššie základné platy. Keďže ich pripomienky rezort neakceptoval, rozhodli sa pre výpovede, ktoré v túto stredu odštartovala žilinská nemocnica.
„Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ neprejavilo záujem stretnúť sa so sestrami. Sú preto naďalej pripravené podávať výpovede,“ povedala pre Pravdu prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Urobia tak v piatok aj v pondelok. A ak si to bude situácia vyžadovať, tak aj ďalší mesiac.
Lazorová si myslí, že Čislák zrejme verí analýzam Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku. Podľa nich sestry nie sú schopné takého postupu, aký si pri štrajkoch pred piatimi rokmi zvolili lekári. „Stále platí naša výzva, aby sa pridali aj ďalší zdravotníci,“ avizuje šéfka komory.
„Keďže ministerstvo nijako nereaguje, sestry výpovede budú dávať, sú pripravené vo veľkých aj v menších nemocniciach,“ pridala sa predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká.
Riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková povedala, že minister Čislák využíva všetok čas na to, aby osobne chodil po nemocniciach. „Vysvetľuje sestrám situáciu a najmä to, že ich predstaviteľky ich klamú, ak hovoria, že im pôjde dole mzda,“ priblížila Čižmáriková. Rezort vyzýva sestry, ktoré neveria že im mzda neklesne, nech si idú po nové platové dekréty k svojim riaditeľom.
V žilinskej nemocnici môže od februára nastať krízový stav, dvesto výpovedí už môže vážne ohroziť jej chod. Manažment tvrdí, že sa na krízu pripravuje. „Riaditeľ nemocnice sa bude osobne rozprávať s každou zdravotnou sestrou. Zároveň je pripravený podrobný plán, od zlučovania oddelení nemocnice po presun pacientov, tak, aby v žiadnom prípade nebola ohrozená zdravotná starostlivosť pacientov,“ sprostredkovala odkaz z vedenia žilinskej nemocnice asistentka riaditeľa Ľubica Libičová. Nespresnila, koľko sestier dalo výpovede, ani to, z akých oddelení.
Kavecká si ale myslí, že zlučovaním oddelení hroziacu katastrofu nevyriešia. „Nie je to jednoduché spojiť oddelenia, keď výpovede dali sestry zo všetkých kľúčových oddelení, akým sú jednotky intenzívnej starostlivosti či ARO. Budú presúvať pacientov do martinskej nemocnice? Ako vie minister, že nedajú výpovede aj tam?“ reagovala Kavecká.
Šéfka sesterských odborov ale čelí podozreniam, že akciu zneužíva vo svoj prospech a buduje svoju politickú kariéru, pretože plánuje kandidovať v marcových parlamentných voľbách. Podľa nej je to holý nezmysel. „Ja v politike už dávno som a je pravda, že som dostala aj ponuku na kandidátku niekoľkých politických strán. Zatiaľ som nič nepodpísala,“ konštatovala Kavecká, ktorá je poslankyňou žilinskej župy.
Sestričky si podľa sociologičky Moniky Čambálikovej zvolili legálnu formu vyjednávania. „Ak mali pocit, že ich vláda neberie celkom vážne, tak chcú zvýrazniť presvedčivosť svojich argumentov nejakou akciou. Beriem to tak, že aj podľa vzoru lekárov, ktorí, keď pritvrdili, tak sa na ich požiadavky pristúpilo. Je to taktika vyjednávania, na ktorú majú sestričky právo,“ mieni Čambáliková.
Na ťahu je podľa nej teraz druhá strana. Čambalíková ale nevedela odhadnúť, akú taktiku si zvolil minister Čislák. „Možno že ešte vyčkáva, aká masívna bude akcia sestier a akým spôsobom sa prejaví v praxi. A potom bude, predpokladám, aj reagovať,“ dodáva.
Ak sestry vytrvajú, môže to urýchliť návrat k rokovaciemu stolu, myslí si sociologička. Zatiaľ je podľa nej koniec ešte otvorený. Teraz podľa nej bude záležať na sile signálu, ktorý sestry vydajú, na ich solidarite a pripravenosti na túto akciu. „Lekári sa napríklad zmobilizovali tak, že to ohrozovalo chod zdravotníctva a vláda bola nútená vyhlásiť núdzový stav,“ pripomenula.
Akciu s výpoveďami sestry spustili po tom, čo parlament v stredu schválil novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá určuje minimálne mzdy pre 25 zdravotníckych kategórií. Sestry sú so znením zákona nespokojné. Podľa nich nezohľadňuje každoročnú valorizáciu, do odbornej praxe nezapočítava materskú a rodičovskú dovolenku. Od štátu žiadali aj navýšenie koeficientov na výpočet základnej zložky mzdy.
Čislák avizuje, že vďaka tejto novele budú mať zdravotníci vyššie mzdy ako dnes a že na ich rast zabezpečil 55 miliónov eur. Nová legislatíva začne platiť od januára, ešte ju musí podpísať prezident.