V prípade migrácie existujú podľa neho dva fenomény. Jedným je samotný migračný exodus, ktorý je organizovaný, druhým je s ním spojená ohrozená bezpečnosť Európy z hľadiska možného terorizmu. „Je tu stret ľudských a bezpečnostných práv. Ak je ohrozená bezpečnosť, je žiaduce obmedziť ľudské práva a dať prednosť bezpečnosti,“ vysvetlil. Zároveň však upozornil na to, že tento dramatický stav by sa nemal zneužívať na politický marketing. Podľa Hrušovského je čas na to, aby „sme pristúpili k riešeniu problému vnútroštátnicky a zodpovedne politicky z hľadiska relevantných politických strán“.
Poslanec za KDH by bol nerád, keby migračná kríza prekrývala domáce problémy. Všetci totiž podľa neho sledujú vývoj na politickej scéne a aj čas, ktorý zostáva do volieb. „Bol by som nerád, ak by kríza prinášala stranám, najmä tej vládnej, politické preferencie,“ poznamenal Hrušovský.
Od času, keď sa masívny exodus začal, Európska únia totálne zlyhala, povedal v relácii Hrušovský s tým, že zlyhala mocensky i politicky. „Zlyhávajú základné obranné mechanizmy, v čom sa musíme spamätať. Ak sa nezjednotia mocnosti, terorizmus sa dá len ťažko poraziť. Európa ho sama zvládnuť nevie, lídri by preto mali predstaviť plán, čo s tým budeme robiť,“ upozornil poslanec za KDH. Európa politikou prijímania utečencov len obnažila svoju slabosť a neschopnosť, musí sa vzchopiť a postaviť na nohy, doplnil. Pavol Hrušovský však upozornil na to, že terorista nemusí byť džihádista, ale bežný človek. Poukázal tak na možné riziko zneužitia nových zákonov. Preto by očakával vytvorenie nejakých kontrolných mechanizmov, informovanie ministra spravodlivosti Tomáša Boreca v pléne či zriadenie nezávislej odbornej komisie. „Niekedy sa mi zdá, že tých, ktorí ukradnú bicykel, dokážeme potrestať skôr ako tých, ktorí korumpujú. Postihujme všetkých rovnako,“ vyhlásil v relácii V politike.
Ako na návrh Pavla Hrušovského s búchaním do stola reagoval predseda vlády Robert Fico, „nie je na to neskoro“. Očakáva, že dnešný summit s Tureckom bude veľmi komplikovaný a ťažký. Vláda v súvislosti s balíkom protiteroristických opatrení podľa neho neprináša nič, čo by narážalo na hranice ľudských práv, tieto opatrenia treba mať. „Na utečencov či teroristický útok musíme reagovať. Inak si ľudia povedia, že majú vládu, ktorá nevie priniesť relevantné riešenia. A preto sme si povedali, že budeme dobrým príkladom toho, ako chrániť schengenskú hranicu,“ povedal premiér.
Legislatívu takéhoto charakteru Slovensko podľa Fica doteraz nemalo. Vláda v nej podľa neho nerieši tresty, len technické veci, ako chrániť svedkov alebo ako posilniť právomoci SIS či polície. Všetky opatrenia sa týkajú podozrenia z trestných činov terorizmu a ich stíhania. Terorizmus je podľa neho použitím smrtiacej sily, ktorá ohrozuje ústavné zriadenie krajiny. „Ponúkame i riešenia, ktoré ochraňujú ľudské práva. Zúžia sa napríklad možnosti na priamu konfrontáciu svedka s teroristom,“ vysvetlil predseda vlády. Ako pokračoval, „ak je niekto podozrivý z terorizmu, musíme ho mať zatvoreného, mať k nemu prístup a vypočúvať ho“. Zdôraznil, že všetky kroky musia byť v prísnom súlade s právnymi predpismi, ktoré máme.
Fico: Summit EÚ-Turecko je politickým vyvrcholením spolupráce
Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska témami vrcholnej schôdzky bude oživenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom ako kandidátskou krajinou únie, ako aj potlačenie migračnej vlny smerujúcej na starý kontinent. Podľa predsedu slovenskej vlády je dnešný summit logickým vyústením viacerých krokov, ktoré Únia aj Ankara pri riešení migračnej krízy urobili, a preto by sme ho mohli považovať za „akési politické vyvrcholenie tejto spolupráce“.
Fico tiež pripomenul, že Európska komisia navrhla zriadenie osobitného fondu pre Turecko vo výške troch miliárd eur. Peniaze by mali ísť na budovanie infraštruktúry v utečeneckých táboroch v Turecku, čiže na školy či nemocnice v táboroch. Európska komisia by mala poskytnúť 500 miliónov eur, zvyšných 2,5 miliardy majú poskytnúť členské štáty EÚ. Podľa Fica Slovensko dá Ankare približne 13 miliónov eur, ktoré sú však nad rámec 21-miliónového balíčka vlády určeného na riešenie migračnej krízy.
Na tohtotýždňovom eurovýbore Fico priznal, že okrem peňazí Turecko očakáva aj vízovú liberalizáciu. „Je celkom pochopiteľné, že Turecko tento príbeh zobralo ako veľkú príležitosť,“ skonštatoval premiér. Ako dodal, „rozumný proces vízovej liberalizácie by sa podporiť dal,“ avšak podotkol, že spolupráca je podmienená splnením akčného plánu a plnením readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom. Na akčnom pláne pre Turecko sa lídri dohodli v októbri.
Pokiaľ ide o prístupový proces, tak si premiér myslí, že ten sa môže zdynamizovať, ale aj tak neočakáva, že by v krátkom čase došlo k nejakým zásadným posunom. „Asi dnes nemusíme hovoriť s nejakým veľkým strachom o členstve Turecka v EÚ, ale musíme hovoriť o peniazoch, o vízovej liberalizácii a zvyšovaní medzinárodného kreditu Turecka,“ uviedol Fico s tým, že už im toho bolo veľmi veľa nasľubovaného.
Premiér na Výbore NR SR pre európske záležitosti veľmi výrazne poznamenal, že Slovensko má zásadne výhrady k návrhu na presídlenie migrantov z Turecka, pretože ani len súčasná schéma nefunguje. Rokovania o tomto bode mali pokračovat aj v sobotu 28. novembra. „Teda aký má význam sa znovu hlásiť k nejakému presídľovaniu migrantov z Turecka, keď vieme, že nie sme schopní premiestniť v Európe nič,“ pýtal sa premiér. Na summite by sa údajne mohlo hovoriť aj o presídlovaní utečencov z Turecka. S týmto návrhom by mohli mať problém viaceré krajiny.
Premiér Fico po summite Európskej únie a Turecka odletí na globálnu konferenciu o klíme (COP21), ktorá sa začne v pondelok v Paríži. Cieľom konferencie je obmedziť emisie skleníkových plynov a zastaviť globálne otepľovanie. Na otvorení 12-dňového podujatia sa má zúčastniť približne 150 hláv štátov a vlád vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či ruského prezidenta Vladimira Putina.