Porovnávali sa v ňom výsledky za roky 2007 až 2013. Vyššia kvalita s ním však neprišla. Tvrdia to vysokoškolskí učitelia z iniciatívy Za živé univerzity, ktorí vyzvali ministra školstva, aby pozastavil proces ďalšej akreditácie. Tá sa bude zaoberať činnosťou škôl za obdobie ďalších šesť rokov. Kritériá, podľa ktorých sa vyhodnotí ich úspešnosť, ešte nie sú známe. Školy sa ich dozvedia možno na budúci rok.
Podľa prvých zverejnených výsledkov akreditácií, v ktorých sa posudzovala úroveň vedeckej činnosti, hrozí piatim verejným vysokým školám, že prídu o titul univerzita. Dostali však čas jeden rok, aby nedostatky odstránili. Tento rok preverila Akreditačná komisia celkovo 22 z 36 vysokých škôl, výsledky zostávajúcich budú známe na budúci rok.
„Bežnou doterajšou praxou je, že kritériá hodnotenia činnosti vysokých škôl určuje Akreditačná komisia ad hoc až na konci hodnotiaceho obdobia, bez prediskutovania v akademickej obci, ostatné dokonca napriek nesúhlasnému vyjadreniu rektorskej konferencie,“ zdôvodňuje iniciatíva Za živé univerzity návrh, aby minister celý proces pozastavil. Takto sa podľa iniciatívy vytvorí čas na analýzu výsledkov poslednej akreditácie a tiež na odbornú diskusiu o nastavení pravidiel tak, aby boli vysokým školám známe ešte predtým, ako sa hodnotenie rozbehne.
Terajší spôsob podľa iniciatívy neprináša očakávané zlepšenie kvality vysokých škôl, navyše je k nim nespravodlivý a v rozpore s princípmi akademickej slobody. Zástupcovia iniciatívy tiež zdôrazňujú, že slovenská Akreditačná komisia bola pozbavená riadneho členstva v Európskej asociácii pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania.
Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera považuje návrh a argumenty na pozastavenie procesu za nezmysel. „Je nezmysel hovoriť o tom, že musia mať šesť rokov dopredu kritériá, podľa ktorých budú hodnotení, pretože každá vysoká škola musí vykonávať vedecko-výskumnú činnosť,“ reagoval Fišera. Ako dodal, niektoré krajiny pravidlá pre hodnotenie vôbec nezverejňujú. „Napríklad vo Veľkej Británii, nielenže kritériá nezverejňujú, ale naopak, často ich menia, aby sa vysoké školy nesústreďovali len na to, aby plnili stanovené kritériá,“ argumentoval Fišera.
Zhodnotenie výsledkov akreditácie 22 vysokých škôl sa podľa Fišeru plánuje na polovicu januára, keď sa má z iniciatívy ministra školstva uskutočniť mimoriadne zasadnutie Akreditačnej komisie. Vtedy by sa malo rozhodnúť aj o tom, ako bude vyzerať nové kolo za roky 2014 až 2019.
Iniciatíva Za živé univerzity už predtým upozornila, že terajší systém komplexných akreditácií je administratívne náročný, časovo a personálne neefektívny a nedostatočne transparentný. Terajšie pravidlá podľa nej neumožňujú špičkovým pracovníkom zo zahraničia alebo z praxe obsadiť primerané pozície vo vysokom školstve. Systém, ako je teraz nastavený, podľa nich posilňuje aj izolovanosť a nepružnosť študijných programov. Preto ho navrhujú prepracovať a odstrániť z neho neefektívne činnosti.
Ministerstvo školstva v reakcii na výzvu uviedlo, že zákony ministrovi neumožňujú pozastavovať alebo odsúvať proces hodnotenia. „Rezort školstva vníma potrebu diskusie o nastavení systému zabezpečovania kvality, a preto už podniká konkrétne kroky, akými sú napríklad okrúhly stôl, iniciovanie diskusie s Akreditačnou komisiou o vyhodnotení komplexnej akreditácie v spolupráci s akademickou komunitou a podobne,“ dodal jeho tlačový odbor.
O akreditácii sa hovorilo aj uplynulý víkend počas okrúhleho stola zvolaného ministerstvom školstva. Prizvaní odborníci upozornili, že celý proces je priveľmi byrokratický a neefektívny, aj preto by sa malo prejsť od akreditácie tisícov študijných programov k akreditácii menšieho počtu študijných odborov. Viacerí tiež odporúčali, aby v záujme väčšej objektivity boli do hodnotenia vysokých škôl viac zapojení odborníci zo zahraničia. Minister školstva Juraj Draxler pripustil, že postup hodnotenia sa v budúcnosti musí zmeniť, pričom si vie predstaviť, že sa budú akreditovať skôr študijné odbory ako programy. Priznal tiež, že vysoké školstvo a veda potrebujú viac financií.