Podľa neúplných štatistík je na R1 až trinásť takýchto rizikových úsekov. Keďže ploty nefungujú, treba hľadať iný spôsob, ako podobným nehodám predchádzať. Riešením by boli špeciálne zelené mosty pre zver, ktoré by rešpektovali jej migračné trasy. V susedných krajinách sú štandardom, u nás funguje len jeden.
Po tom, čo pred štyrmi rokmi pustili vodičov na nový úsek R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, začali tu pribúdať kolízie so zverou. Roman (35) z Nitry ju videl na tomto úseku niekoľkokrát. Pod kolesá sa mu našťastie nepriplietla. „Pri Beladiciach som dvakrát zaregistroval srnu. Bolo to ešte v čase, keď tam nestál plot. Na vozovku nevbehla, ale nebezpečné bolo to, že som na ňu pozeral a nesledoval situáciu pred sebou,“ hovorí. Neskôr v tých miestach zahliadol diviačiu rodinku. Tentoraz už za plotom, ktorý tam neskôr osadili.
V novembri prekvapil diviak na R1 starší manželský pár, ktorý cestoval do Banskej Bystrice. Zachytili ho bokom auta. Náraz asi 80-kilogramové zviera neprežilo. Diviaky migrujú koncom leta a neskôr koncom októbra. Z lesov sa presúvajú do kukuričných polí, kde nachádzajú úkryt a množstvo potravy. Pred piatimi rokmi zrazil kamión na hlavnom ťahu medzi Trnavou a Nitrou stádo 24 diviakov. Stalo sa to v nočných hodinách v závere augusta.
R1 míňa dve chránené krajinné oblasti a mieri okolo ďalšej. Po Nitru pretína najmä poľnohospodársku pôdu, tam sa vyskytujú najmä zajace, bažanty, líšky, diviaky a srnčia zver. Za Nitrou, kde sa lesnatosť zvyšuje, sa pohybujú najmä diviaky, šakaly a jelene, objaviť sa môže medveď.
Miesta, kde migračné trasy zvierat križujú cesty a železničné trate a kde dochádza ku kolíziám s dopravou, vyhodnocuje Výskumný ústav dopravný v Žiline od roku 2013 na základe zadania od ministerstva dopravy. Výsledkom je zoznam kritických lokalít.
Projekt ešte nie je skončený. Ústav zatiaľ štatisticky vyhodnotil roky 2012 a 2013. Podľa čiastkových údajov je na R1 13 kritických úsekov. Najviac zvierat, najmä zajacov, bažantov a sŕn, prišlo o život na 7-kilometrovom úseku medzi obcami Báb a Lehota. Za dva roky ich napočítali viac ako 130. Ďalším nebezpečným miestom je dvojkilometrový úsek pri obci Čaradice. Vodiči tu zrazili 11 zvierat, najmä líšky a diviaky. Pri obci Hronská Breznica sa cez cestu nedostalo päť zvierat. Išlo o srnčiu a jeleniu zver.
Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že úseky, ktoré má v správe, oplotila. Podľa jej hovorkyne Evy Žgravčákovej plot má pozinkované oceľové stĺpiky a je vysoký 1,8 metra. „Oká pletiva majú v smere zdola nahor štyri rozmery, čo bráni prechodu zveri rozličnej veľkosti,“ dodáva Žgravčáková.
Ekodukt
Ekodukty sú špeciálne mosty, ktoré slúžia ako bezbariérový prechod zvierat cez cestu. Budujú sa na miestach, kadiaľ smerujú ich migračné trasy. Vedú zvyčajne ponad viacpruhové cesty alebo cesty s vysokou intenzitou dopravy (diaľnice, rýchlostné cesty). Sú vhodné pre všetky druhy živočíchov. Ich parametre závisia od toho, pre aké druhy sú prednostne určené. Vo väčšine prípadov ide o veľké a stredné cicavce a kopytníky. Tieto mosty môžu slúžiť aj lietajúcim druhom (vtáky, motýle), ktorým uľahčujú prelet cez cestu. Ich nosná konštrukcia je zvyčajne zo železobetónu. Začlenenie nadchodu do krajiny sa rieši výsadbou zelene a nepriehľadnými protihlukovými stenami. Na ekoduktoch je vylúčený pohyb vozidiel.
Plot však nefunguje stopercentne. „Vo väčšine prípadov je určený pre menšie druhy. Vysoká zver, napríklad jeleň, ho dokáže preskočiť,“ hovorí generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Milan Boroš. V prírode sa to nedeje často, ale ak je zviera v núdzi alebo v strese, výška 1,8 metra preň nie je problém. „Zajace vedia využiť diery v plote, diviak ho dokáže podryť či nadvihnúť,“ dopĺňa riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba. Mohutnejšie diviaky, ktoré majú 200 až 250 kilogramov, ho môžu v núdzi aj preraziť.
Takáto zábrana je navyše bariérou, ktorá zvieratá izoluje. „Pôvodné biotopy sa vďaka tomu rozpadajú na menšie a izolované areály. Živočíchy majú obmedzené potravinové zdroje, výber partnerov a podmienky na pohyb. Malé populácie môžu byť v dôsledku príbuzenského kríženia oslabené a náchylné k vyhynutiu,“ vysvetľuje Gabriela Ligasová z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Podľa Boroša môže oplotenie navádzať zver až k ľudským obydliam. Výnimkou nemusí byť ani medveď.
Riešením by boli špeciálne koridory pre bezpečný prechod zvierat, takzvané ekodukty. Na Slovensku je funkčný len jeden a vedie ponad diaľnicu D1 pri Važci. „Prechádza tade neuveriteľné množstvo živočíchov," pripomenul Boroš. Pri Lučivnej je ešte podchod, ktorý využívajú najmä medvede a jelene.
Ďalší ekodukt sa stavia na diaľnici D2 pri Moravskom Svätom Jáne. Dokončený by mal byť v prvom štvrťroku 2016. Hlavný ťah medzi maďarskou a českou hranicou totiž pretína historickú migračnú trasu zvierat medzi Karpatmi a Alpami. Jeho výstavba je výsledkom spolupráce s Rakúskom. „Prioritne je budovaný pre tri druhy šeliem, pre rysa, medveďa a vlka a tiež pre jeleňa lesného,“ vymenúva riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušan Valachovič. Zachovanie prepojenia krajiny na tejto historickej trase zvierat si v Rakúsku vyžiadalo stavbu troch ekoduktov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zelené mosty poznajú šoféri najmä zo svojich zahraničných ciest. Romana prekvapilo Maďarsko. „Na pomerne novom úseku diaľnice od Segedína smerom k Nadlaku, čo je asi 60 kilometrov, bol ekodukt azda každých desať kilometrov, ak nie menej. Už z diaľky bolo vidieť, že to nie sú klasické mosty.“
V porovnaní so zahraničím Slovensko v počte biokoridorov výrazne zaostáva. „Tento trend sa u nás rozbehol po vstupe do Európskej únie, keď sme v tejto oblasti museli prijať určité záväzky,“ povedal Šuba.
Počet navrhovaných ekoduktov pri plánovaných úsekoch ciest sa postupne zvyšuje. Zatiaľ je to len na papieri. „Od projektu až po samotnú výstavbu je to však veľmi dlhý krok,“ konštatuje Boroš. Slovensko má podľa neho terénnu výhodu. „Pri mostoch sa snažíme stavebníkov donútiť, aby ho postavili takým spôsobom, aby popod ne mohla prechádzať zver.“
Zrážku so zvieraťom si zvyčajne odnesie len vozidlo. Rozsah poškodenia závisí podľa dopravného analytika Jána Bazovského od veľkosti zvieraťa, od rýchlosti vozidla, od miesta nárazu a takisto aj od skúseností vodiča. „Aj 20-kilogramová prekážka, napríklad srna, môže pri vysokej rýchlosti poškodiť auto tak, že je nepojazdné.“ Vozidlo tiež môže po náraze vybočiť z trajektórie. „Keď vodič spanikári, môže skončiť v priekope na streche,“ pripomenul.