„Les môže byť kvôli klimatickým zmenám miestami slabší a následne môžeme vidieť väčší výskyt lykožrúta a poškodenie stromov vetrovými kalamitami,“ poukazuje na dôsledky otepľovania Jozef Šibík z Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Myslí si však, že stromy sa novým podmienkam postupne prispôsobia a prežijú. „Les ani rastliny nie sú ako celok ohrozené. Avšak škodcovia sa budú premnožovať, lebo im takéto počasie vyhovuje. Z hľadiska prírody to nie je také strašné, no z hľadiska ľudských potrieb je to už horšie, pretože kvôli škodcom bude náročnejšie lesy pestovať,“ myslí si Šibík.
Podľa Petra Fleischera, vedúceho výskumnej stanice Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku v Tatranskej Lomnici vyššie teploty už v súčasnosti priniesli komplikácie. Les sa pre napádanie lykožrútom rozpadá.
Vo vyšších polohách sa vyskytujú nezvyčajne dlhé obdobia sucha, dažde trvajú krátko, zato sú ale extrémne intenzívne. Tieto zmeny v počasí oslabujú najmä plytkokorenné ihličnany, medzi ktoré patrí najmä smrek, ktorý je najviac zastúpený v tatranských lesoch a je veľmi náchylný na sucho.
„Podľa odhadov vývoja klimatických pomerov by sa v Tatrách o 30–50 rokov mohla zvýšiť priemerná ročná teplota najmenej o 2 °C. Čo by to znamenalo pre tatranské lesy, to už do istej miery naznačujú dnešné pozorovania. V oslabených lesných porastoch sa masívne šíri podkôrny hmyz,“ vysvetlil Fleischer.
Tvrdí, že o tom, aké budú lesy v Tatrách o 50 až 100 rokov, sa rozhoduje dnes, keď sa sadia nové stromy a niektoré lokality sa nechávajú na prirodzenú obnovu. V dospelom veku budú vystavené celkom iným, aj keď ťažko odhadnuteľným ekologickým podmienkam. Vysádzať odolnejšie stromy ako smreky nie je podľa Fleischera žiaduce.
„Smreky sú prirodzene sa vyskytujúca drevina Tatier, preto sa zámernému ľudskému presádzaniu za iné dreviny vyhýbame,“ vysvetľuje Fleischer.
Klimatická zmena podľa neho prinesie nielen rast teploty, ale aj víchrice, prívalové dažde, sucho či požiare. Kvôli letným teplotám stromy budú rásť rýchlejšie, nestihnú však dosiahnuť potrebnú hrúbku. Budú tak menej odolné na mechanické poškodenie. Deformujú sa im korene a ľahšie ich vyvráti vietor.
Tatrám hrozí aj zúženie smrekového pásma, ktoré sa nebude mať kam vyššie posúvať pre nevhodnosť pôdy vo vyšších polohách. V týchto častiach už rastie bežne len kosodrevina. Na viacerých miestach v Európe je zdokumentovaný presun hmyzu či vtákov do oblastí, kde predtým nežili. Podobný jav sa dá očakávať aj u nás.
Jozef Šibík si myslí, že les netreba vnímať len ako niečo zelené. „Tak ako sú v ľudskej definícii deti, dospelí aj starí ľudia, tak také isté zastúpenia majú lesy a tak k nim treba pristupovať. Lesy boli dlhodobo ovplyvňované ľudskou populáciou a teraz je ťažké určiť, ktoré aktivity sú vplyvom človeka a ktoré vplyvom klimatických zmien,“ zdôrazňuje Šibík.
Deštruktívnejší je podľa jeho mienky vplyv človeka napríklad v podobe ťažby a nie globálne vplyvy. Riziká súvisiace s klimatickými zmenami sa podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka týkajú aj Slovenska. Rezort preto mapuje oblasti, kde by k nim mohlo dôjsť.
Z eurofondov vyčlenil takmer 260 miliónov eur na podporu budovania odolnosti krajiny voči katastrofám. Riešenie, ako zastaviť otepľovanie, by mal nájsť klimatický summit v Paríži, ktorý sa začal včera. Slovensko na ňom zastupuje premiér Robert Fico.