Keďže išlo o novelu ústavného zákona, na jej podporu potreboval parlament 90 hlasov. Novelu Smeru o konflikte záujmov podporilo 80 zákonodarcov, parlament ju teda neschválil.
Viacerí opoziční poslanci novele Smeru, ktorú predložili Peter Pellegrini, Miroslav Číž a Jana Laššáková, vyčítali jej bezzubosť, podľa opozície sa z priznaní nebude dať zistiť majetok verejných funkcionárov ani medziročný nárast majetku.
„Zobrali ste náš 35-bodový návrh a vykastrovali ste ho. Tento zákon nič nerieši,“ konštatoval terajší predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Alojz Přidal (KDH). Teraz podľa jeho slov do majetkových priznaní stačí verejným funkcionárom uviesť, že majú auto, dom a financie na účtoch.
„Neviete vôbec skontrolovať prírastok majetku, či to mohol funkcionár nadobudnúť zo svojich príjmov. Podporte náš pozmeňujúci návrh a nebude žiadny problém,“ konštatoval Přidal. Smeru podľa jeho slov ide iba o to, aby sa ukázal pred voličmi a zahraničím.
Funkcionári by podľa Beblavého pozmeňujúceho návrhu, ktorý Smer zamietol, museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku, rok výroby, rovnako konkretizovať nehnuteľný majetok a ďalšie veci, napríklad umelecké predmety, starožitnosti či úspory a poistenia.
Politici a ďalší verejní funkcionári by museli konkretizovať aj veci nad 4 000 eur, ktoré majú v užívaní od inej fyzickej alebo právnickej osoby. Rovnako by mali špecifikovať dary, ktoré počas roka dostali. Zmeniť sa mali i formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania.
Beblavý navrhoval nový typ formulárov, v ktorom by verejní funkcionári popisovali všetky svoje príjmy a konkrétny majetok. Nové formuláre by boli prílohou zákona. Opozičný poslanec chcel vylúčiť možnosť zablokovania pokuty za porušenie zákona ako sa to dá dnes.
Voči rozhodnutiu o zastavení konania voči previnilcovi by sa mohla odvolať tretina členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Beblavého pozmeňujúci návrh podpísali poslanci všetkých opozičných strán s výnimkou SDKÚ.
Beblavý, ktorý bol na začiatku volebného obdobia šéfom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pripomenul, že opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012 nový zákon, Smer ho však po dopracovaní odmietol a doteraz sa s opozíciou nechce dohodnúť. Smer nezakomponoval do svojho návrhu podľa Beblavého ani skutočné majetkové priznania, ani to, aby väčšina nemohla blokovať konanie voči porušovateľom zákona.
„Zákon zostáva deravý a ľahko zablokovateľný. Ešte aj niektoré veci mierne zhoršuje. Dnes totiž nie je možné zverejniť detailné údaje o hnuteľných veciach, ale o nehnuteľnostiach je to možné. Poslanci Smeru navrhujú nezverejňovať nič ani o nehnuteľnostiach,“ vysvetlil Beblavý.
Novelu zákona o ochrane verejného záujmu predložil vládny Smer, ktorý počas troch rokov odmietal opozičné návrhy na novelizáciu zákona o konflikte záujmov. Vládna strana podľa podpredsedu parlamentu Miroslava Číža reagovala na nevyhnutné potreby praxe, pričom nemení podstatu platného ústavného zákona.
Návrh rozširuje okruh verejných funkcionárov, ktorí by podávali majetkové priznania. Z pôvodne určených verejných funkcionárov v akciových spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu sa mal okruh funkcionárov rozšíriť na verejných funkcionárov v akciových spoločnosťou s majoritnou účasťou štátu, obce či vyššieho územného celku.
Viacero zmien bolo zameraných najmä na procedurálne otázky v konaní o ochrane verejného záujmu, ale i na precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, a to najmä s ohľadom na ich štruktúru a úplnosť oznámení verejných funkcionárov.
Návrh Smeru počítal so širším rozsahom údajov, ktoré musí verejný funkcionár poskytnúť osobitnému orgánu na kontrolu konfliktu záujmov, pričom ide o rozšírenie údajov o daroch a výpožičkách s určením nových finančných limitov, pri ktorých sa takéto oznámenie podáva.
Pokiaľ ide o zverejňovanie týchto údajov, ustanovenie rátalo s tým, že nie všetky údaje budú zverejňované. Týkať sa to malo najmä identifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí a strán zmluvných vzťahov s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov nielen verejného funkcionára, ale aj druhých zmluvných strán.
Sprísnenie malo spočívať podľa predkladateľov v tom, že uvedené údaje má k dispozícii príslušný orgán, ktorý má možnosť vyvodiť zo zmien v majetkových pomeroch verejného funkcionára právne dôsledky. Smer v parlamente v tomto volebnom období dvakrát zamietol novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorú predložili opoziční poslanci.