Šírenie nenávisti opäť zametené pod koberec

, 02.12.2015 14:00
učiteľ, žiaci, trieda
Učiteľ sa svojimi extrémistickými názormi netajil ani počas vyučovania. Po medializácii prípadu na základe dohody s riaditeľom v škole skončil. Ilustračné foto. Autor:

Polícia si nedokázala poradiť s ďalším prípadom šírenia nenávisti, konkrétne voči menšinám, propagáciou totality a velebením Hitlera. Celá záležitosť je o to závažnejšia, že podozrivým bol bývalý učiteľ, ktorý sa tak môže opäť uchádzať o prácu v školstve. Kde je teda problém? Máme slabé zákony či políciu?

O prípad dnes už bývalého učiteľa na cirkevnej Strednej odbornej škole sv. Jozefa Robotníka v Žiline Tomáša Ondroviča sa začala zaujímať polícia a Štátna školská inšpekcia po tom, čo na jeho aktivity upozornili médiá. Na sociálnych sieťach boli pod jeho menom uverejňované nenávistné názory voči náboženským, etnickým menšinám, homosexuálom a propagujúce totalitné režimy. Hneď na to učiteľ svoju stránku zmenil a tvrdil, že výroky, ktoré sú mu prisudzované, vraj nikdy nevyslovil ani nenapísal.

Pre Pravdu Tomáš Ondrovič zopakoval, že medializované výroky o Hitlerovi, násilí a mnohé ďalšie „niekto vyfabrikoval". Na otázku, kde teraz pracuje, však neodpovedal.

Kým polícia podľa krajskej hovorkyne v Žiline Jany Balogovej nenašla dôvody na to, aby ho mohla začať stíhať, školská inšpekcia prišla k inému záveru. Z výpovedí žiakov sa totiž dozvedela, že učiteľ sa svojimi extrémistickými názormi netajil ani počas vyučovania. „Značná časť žiakov ho označila za učiteľa, ktorý pri výchove a vzdelávaní prezentoval nenávistné postoje voči niektorým menšinám, demagogicky vystupoval proti demokratickým režimom a, naopak, pozitívne hodnotil totalitné a pseudodemokratické režimy," uviedla hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.

Po rozhodnutí polície je možné, že bývalý učiteľ žilinskej školy sa môže opäť zamestnať v školstve. Záleží však na tom, či ho bude potenciálny zamestnávateľ považovať za dostatočne vhodného kandidáta na to, aby žiakov viedol k tolerancii a znášanlivosti, čo patrí k úlohám školy. Kalmárová pripúšťa, že by sa teoreticky mohol opäť snažiť zamestnať v inej škole. Ako dôkaz bezúhonnosti sa totiž žiada výpis z registra trestov. „Nepredpokladám to, ale úplne vylúčené to samozrejme nie je. Riaditeľ školy však musí monitorovať výchovno-vzdelávací proces tak, ako to mal urobiť aj riaditeľ žilinskej školy a nerobil," dodala Kalmárová.

Podľa právničky Ireny Biháriovej vyšetrovanie týchto prípadov zlyháva najmä preto, že ich polícia dostatočne neposudzuje a nemyslí si, že je to problém zákonov. „Polícia to vyhodnocuje dosť benevolentne. Niekedy sú tie výroky tvrdé a explicitné, konzultujeme ich s viacerými právnikmi a aj napriek tomu polícia nezvykne tieto verbálne skutky posudzovať prísne," hovorí Biháriová zo združenia Ľudia proti rasizmu. Pripomína viaceré prípady, keď za výroky krajnej pravice, kde bolo jasné, že majú aj úmysel haniť národnosť, rasu, etnicitu, vyviazli autori bez akéhokoľvek právneho postihu. Stáva sa, že o tom rozhodlo hoci len jedno slovíčko. Preto sa takéto prípady nedostanú ani na súd.

Biháriová upozorňuje, že polícia má tendenciu riešiť takéto prípady iba vtedy, keď je tam nejaký neonacistický prvok. „Ale dnes sa už málokto prejavuje ríšskou vlajkou, hákovým krížom alebo hajlovaním. Skupiny, ktoré majú takéto ideologické inklinácie, majú úplne iný slovník, iné prejavy a čo je nebezpečné, ich rétoriku preberá široká verejnosť," hovorí.

Vnímať extrémizmus len cez jasné znaky neonacizmu je podľa nej nepochopenie problému a zmien v tejto oblasti. Dôsledkom toho, že takéto skutky zostávajú bez trestu, je aj to, že sa rozmáhajú, čo vidno aj v internetových diskusiách. „Nie je protitlak, ani spoločenský, ani právny, takže tento typ výrokov sa stáva normálnou súčasťou štandardnej diskusie," uvádza Biháriová.

Žilinská polícia sa bráni a vysvetľuje, že problém pri vyšetrovaní tohto typu trestných činov je spolupráca so správcami internetových portálov a sociálnych sietí sídliacich v zahraničí. „Objasňovanie týchto trestných činov a vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je do veľkej miery závislé od zaistenia a zhromaždenia takého dôkazného materiálu a dôkazov, na základe ktorých je možné jednoznačne a nespochybniteľne vysloviť záver, že konkrétna osoba spáchala takýto trestný čin," vysvetlila krajská policajná hovorkyňa v Žiline Jana Balogová.

Podľa Biháriovej sú možnosti, ako spojiť online identitu s konkrétnym človekom, aj keď tvrdí, že niekto zneužil jeho počítač alebo profil. Na dôslednejšie vyšetrovanie takýchto prípadov by však podľa nej boli treba viaceré zmeny. „Na krajských oddeleniach nie sú oddelenia boja proti diváckemu násiliu a extrémizmu, zredukovali sa tam počty policajtov, nie je na to politická vôľa, policajti nie sú k tomu motivovaní. Ale ak polícia vníma tento problém cez hákové kríže, tak na to naozaj netreba toľko policajtov ani vzdelávanie," hovorí Biháriová. Policajti, ktorí aj majú chuť sa tou oblasťou zaoberať, nemajú podľa nej na to vytvorené podmienky.

Ľudia by mali podľa nej ukázať, že sa im šírenie nenávisti a extrémizmu nepáči a poburuje ich to. „Ak je spoločenský tlak, tak by to pôsobilo aj na políciu. Ale ak aj verejnosť zdieľa také postoje, nik sa neaktivizuje, prečo by to policajtov iritovalo, keď možno sami tieto postoje zdieľajú? Nik na nich nevytvára ani inštitucionálny tlak, že by tu bola priorita riešiť nenávistné výroky na internete," dodáva Biháriová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#škola #extrémizmus #totalita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku