Poslanci chcú vedieť, ako budú nové zákony proti úžere fungovať. Doterajšia prax totiž ukazuje, že niektoré nebankovky si aj napriek sprísňovaniu legislatívy vždy nájdu cestu, ako obrať ľudí o peniaze a v extrémnych prípadoch aj o strechu nad hlavou.
„Nebankovky sú pri hľadaní kľučiek, ako obísť zákon, veľmi aktívne, parlament preto musí pozorne vyhodnocovať situáciu a podľa potreby reagovať zmenou legislatívy,“ povedal poslanec Róbert Madej (Smer), ktorého na výbor pozvali. Na správu ministerstva vnútra tak budú poslanci reagovať ďalšími zmenami zákonov.
Už dnes pritom platí viacero tvrdých zmien zákonov namierených proti úžerníckym nebankovým spoločnostiam. Od 1.septembra 2015 môžu u nás legálne podnikať len nebankovky s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS). Toto opatrenie spôsobilo, že dnes môže legálne požičiavať peniaze 22 z pôvodných takmer 300 nebankoviek.
Napriek tomu niektoré spoločnosti požičiavajú peniaze aj bez licencie. Preto sa vzniesla vlna kritiky na políciu, ktorá nedokázala efektívne zabrániť nelegálnemu podnikaniu niektorých firiem. Policajný prezident Tibor Gašpar včera poslancom povedal, že sa mu to nepáči.
„Kontrolná činnosť nad pôsobením podnikateľských subjektov nespadá pod kompetenciu polície. Od zmeny zákona sme viedli len dve podania od občanov,“ povedal. V jednom prípade išlo o podanie poslanca Národnej rady a druhé sa týkalo podnetu obyvateľky východného Slovenska.
„Začalo sa trestné stíhanie pre prečin podvodu,“ dodal. Žiadne ďalšie podania polícia zatiaľ nedostala. „Napriek tomu polícia robí od 1.¤septembra preverovanie, urobila tak už u 187 subjektov,“ uzavrel Gašpar.
Na kontrolu nebankoviek nasadila svojich inšpektorov aj Národná banka Slovenska, ktorá tak môže robiť od apríla tohto roku. Prezlečení za bežných Slovákov uzatvárajú inšpektori úverové zmluvy s týmito firmami. „Výsledky kontroly sú alarmujúce,“ povedal riaditeľ odboru ochrany finančného spotrebiteľa v NBS Roman Fusek.
Nebankové spoločnosti napríklad nepreverovali schopnosť žiadateľov splácať poskytnutú pôžičku. „Prečo predajca príjmy nepreverí? Lebo chce poskytnúť čo najviac úverov bez ohľadu na to, že tým ohrozuje platobnú schopnosť spotrebiteľa. Ak ten úver nespláca, tak mu siahne na jeho majetok,“ priblížil Fusek.
Takisto si treba dávať pozor na navádzanie uvádzať vyšší príjem, ako spotrebiteľ reálne má. Národná banka už o prvých zisteniach porušenia zákona informovala Generálnu prokuratúru. Potvrdil to jej námestník pre trestný úsek Peter Šufliarsky.
„Neboli ešte vyhodnotené, preto nebolo možné skonštatovať, ktoré sú len administratívneho charakteru a ktoré napĺňajú podstatu trestného činu,“ povedal Šufliarsky. Podľa neho môže ísť o dva druhy trestných činov, a to o neoprávnené podnikanie, v prípade, že firma poskytuje úvery bez udelenia licencie, alebo môže ísť o poškodzovanie spotrebiteľa.
Šufliarsky a Gašpar vidia problém aj na strane spotrebiteľov. „Prečo sa občania, ktorí sa cítia byť poškodení, neobrátili na políciu?“ pýta sa policajný prezident. „Každý z nás si musí byť vedomý, že uzatvára nejaký obchod, ale musíme si byť vedomí aj konzekvencií. Neznalosť zákona neospravedlňuje,“ doplnil ho Šufliarsky.
„Polícia nemá v očiach občanov dôveru. Ľudia sa boja, nevedia, že to môžu urobiť. Bežný občan sa radšej spolieha na kontrolné orgány, akým je Štátna obchodná inšpekcia, a nevyužíva svoje legislatívne možnosti a často ich ani nepozná,“ zdôvodnil prezident Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslav Tulák, podľa ktorého sa nebankovky budú aj naďalej usilovať obísť aj sprísnený zákon.