Pokiaľ ide o súčasný mechanizmus kvót, podľa Kaliňáka je zrejmé, že nefunguje a „bolo by správne sa z polcesty vrátiť“. Ako dodal, od schválenia kvót na Rade ministrov vnútra v septembri prerozdelili približne 160 ľudí, pričom za posledné tri týždne bol premiestnený len jeden človek. Na piatkovej schôdzke ministrov vnútra európskej dvadsaťosmičky sa tak podľa neho konštatovalo, že pokrok v tejto otázke je veľmi slabý.
Pokiaľ ide o permanentné kvóty, podľa slovenského šéfa vnútra treba počkať na holandské predsedníctvo v Rade EÚ. To začne od budúceho roka. Pripomenul tiež, že po Holandsku predsednícku stoličku preberie práve Slovensko, a preto by podľa neho nová povolebná politická reprezentácia mala byť „zodpovedná a skúsená, aby dokázala hájiť nielen záujmy Slovenska, ale aj Európskej únie“.
Kaliňák v relácii priblížil aj ďalšie výsledky piatkového rokovania ministrov. Ministri odsúhlasili tzv. PNR, teda zoznamy o cestujúcich na vnútroeurópskych aj chartrových letoch. „Desať rokov sa o tom debatuje, posledných päť rokov intenzívne. Je to veľmi dobré na kontrolu rizikových osôb,“ myslí si Kaliňák. Vďaka tomu bude mať polícia vo všetkých európskych štátoch údaje o pasažieroch v lietadlách a bude môcť vystopovať, kde a s kým sa riziková osoba stretáva, kde možno nakupuje zbrane, kde sú jej spolupracovníci, uviedol Kaliňák. Zároveň nesúhlasí s tým, že by toto opatrenie narúšalo súkromie. Záznamy o cestujúcich sa vedú pri letoch do USA a viac informácií o človeku je podľa neho možné vyčítať z kreditných kariet.
Ministri tiež hovorili o návrhu Európskej komisie, ktorý sprísňuje vlastníctvo a používanie zbraní. Tento návrh podľa Kaliňáka nebude mať efekt, keďže teroristické útoky sa nepáchajú legálne držanými zbraňami. Za tragikomické považuje, že podľa návrhu by kontrolou mali prejsť aj všetky zbrane z múzeí. Oveľa podstatnejšie je podľa neho bojovať proti nelegálnym zbraniam a nelegálnemu obchodu so zbraňami. „Ak má niekto doma starú zbraň po dedovi zo SNP, tak si ju jednoducho nechá a žiaden európsky úradník to nebude kontrolovať,“ povedal s tým, že radšej ako zákazy sú dôležitejšie registrácie. Takisto upozornil, že návrh Komisie by mal dopad aj na rôzne historické spolky, ktoré napríklad verejnosti prevádzajú historické boje. „Verím, že nakoniec sa to vyčistí do nejakého akceptovateľného návrhu. Verím, že sa to dostane k tomu, aby to bolo naozaj účinné,“ povedal minister vnútra.
Kaliňák tiež vyhlásil, že Slovinsko aj Maďarsko požiadalo o predĺženie misie slovenských policajtov, ktorí pomáhajú chrániť hranicu. Ako dodal, slovenskí policajti by mali pôsobiť v zahraničí do 20. decembra.
V ďalšej časti relácie V politike televízie TA3 diskutovali poslanci NR SR o protiteroristickom legislatívnom balíčku. Opozícia, ktorú zastupoval Pavol Abrhan (KDH) a Gábor Gál (Most-Híd), vyčíta, že zákony sa schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní, a tak nemajú rôzne inštitúcie ako generálna prokuratúra či sudcovia možnosť k zákonom sa vyjadriť. „Ministerstvo obrany a minister Glváč tvrdia, že Slovensku nehrozí žiadne bezprostredné bezpečnostné riziko. Povedzte mi, v ktorej krajine prijímajú takéto opatrenia v skrátenom legislatívnom konaní. Ani vo Francúzsku to nerobia,“ pýtal sa Abhran Róberta Madeja, poslanca NR SR za Smer-SD.
Madej si myslí, že ak by bola opozícia vo vláde, bola by nezodpovedná, lebo by nerobila nič. „Celá Európa zareagovala veľmi rýchlo, asi to nie je na srandu veci,“ uviedol Madej. Abrhan je však presvedčený, že tak dôležité zákony by sa mali navrhovať a schvaľovať s chladnou hlavou. Podľa Gála sa balíček protiteroristických zákon netýka boja proti terorizmu. „Tam sú také všeobecné formulácie, že buď sa toho nedotýkajú, alebo sú bezobsažné,“ vyhlásil. Takisto mu vadí, že pod rúškom boja proti terorizmu dostávajú väčšie právomoci informačné služby. Takisto upozornil, že pre tento balíček mohla byť mimoriadna schôdza, aby mali poslanci aj verejnosť viac času si zákony preštudovať a diskutovať o nich.