Situáciu sleduje aj náš rezort diplomacie. Ten v pondelok vydal krátke stanovisko. „Môžem potvrdiť len to, že jeden slovenský občan ostáva vo vyšetrovacej väzbe. Dôvody je oprávnená komunikovať švajčiarska prokuratúra, ktorá sa prípadom zaoberá,“ reagoval hovorca Peter Stano. Ostatných troch mužov polícia pustila na slobodu. Ministerstvo diplomacie neuviedlo, či ich švajčiarske orgány vyhostili.
Švajčiarska prokuratúra rieši prípad väčšinou vo vlastnej réžii. „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nebola k pondelku kontaktovaná zo strany švajčiarskych orgánov v tejto veci," uviedla hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.
Troch Slovákov, Attilu D., Juraja H. a Petra G., zadržali vo štvrtok 3. decembra vo švajčiarskom Zürichu po tom, ako sa pokúsili z miestnej banky vybrať na falošné doklady 350 miliónov eur. Spolu s nimi zadržali aj českého europoslanca za komunistickú stranu Miloslava Ransdorfa. Pracovníkov banky na seba muži upozornili nesprávnym dátumom narodenia majiteľa účtu menom Ransdorf.
Europoslanec svoje konanie vysvetľoval tak, že v sprievode Slovákov chcel nadviazať komunikáciu medzi tamojšou bankou a jej klientom. Spomenul aj vlastníka konta s iniciálkami V. H., s ktorým vraj banka desať rokov nekomunikovala. Či bola jeho klientom osoba V. H., to už nepovedal.
Ako sa zdá, pôvod neuveriteľnej sumy, ktorú chceli vybrať, siaha do minulosti. Verzií je hneď niekoľko. Podľa niektorých zdrojov sa muži chceli dostať k peniazom židovských klientov švajčiarskych bánk, ktorí neprežili holokuast a banky ich odmietajú vydať dedičom, pretože im chýbajú úmrtné listy.
Podľa inej teórie 350 miliónov patrilo nacistickému pohlavárovi, ktorý ich získal z obchodu so zbraňami a z patentov a práve neznámy V. H. má byť jeho jediný dedič. Dokumenty, ktoré to majú potvrdiť, videl asi pred dvoma rokmi súčasný starosta Ivánky pri Nitre Ľuboš Gál. Pre Pravdu povedal, že mu ich ukázal jeden muž, ktorý sa nedohodol s bývalým starostom Petrom G. V papieroch bolo aj číslo účtu a suma. „To tu kolovalo už viac ako dva roky,“ pripomenul Gál, ktorý tomu vtedy neveril.
Viac svetla by mohol do veci vniesť Miloslav Ransdorf, ktorého si na koberec pozvalo vedenie KSČM. „Dúfame, že príde na stretnutie. Po ňom budem informovať formou vyhlásenia," informovala server iDnes Lucie Vostrá z mediálneho úseku strany. Od Ransdorfa teraz všetci očakávajú, že vysvetlí okolnosti svojho štvrtkového zadržania. Podľa prokurátorky v Zürichu v prípade potreby si europoslanca predvolá na výsluch. Ako však povedala Corinne Bouvardová, hovorkyňa prokuratúry, pre ČTK, nie je to v súčasnosti na programe dňa.
Na kauzu reagoval aj český prezident Miloš Zeman. Podľa neho Ransdorf naletel rovnako ako už v minulosti. Čaká však na závery vyšetrovania. „Nechám sa prekvapiť. Ako poznám Mílu Ransdorfa, ktorému som nedávno zakázal vstup do mojej kancelárie, (…) je človek, ktorý každému naletí,“ vyslovil domnienku prezident v Pressklube na Frekvencii 1.
To, že banky vo Švajčiarsku majú tzv. mŕtve kontá, je verejne známe. „Švajčiari nikdy nezverejnili, na koho sú tieto spiace kontá napísané, a môžu byť rôzneho druhu," hovorí Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
Podľa neho môže ísť o peniaze, ktoré si Židia uložili v bankách. Keď nikto z rodiny druhú svetovú vojnu neprežil, nemal kto peniaze vybrať. Alebo svojím potomkom nestihli povedať o tom, že úspory majú.Ďalšia verzia, ktorá je podľa Mičeva reálnejšia, je, že Židia sa snažili aj cez pracovnú skupinu, ktorá bola na tzv. ústredni, podplácať ľudí. Tí mali zabezpečiť, aby neboli deportovaní do koncentračných táborov. Ústredňa vznikla v septembri 1940 a členstvo v nej bolo povinné pre každého Žida. Organizácia mala členov zastupovať vo všetkých otázkach. Dodnes medzi historikmi rezonujú otázky, či pre nich v čase deportácie urobila všetko, čo mohla.
„Vie sa, že veľmi veľa úplatkov prijímal aj šéf Ústredného hospodárskeho úradu Augustín Morávek, ktorý po vojne zmizol. Tento úrad mal na starosti celý priebeh zhabávania židovského majetku na Slovensku. Spravoval 4 miliardy vtedajších slovenských korún," pripomenul riaditeľ Múzea SNP. Myslí si, že Morávek a jemu podobní si mohli takéto peniaze ukladať do švajčiarskej banky.
„Tých 350 miliónov, o ktorých sa tu hovorí, je pomerne značná suma a treba si uvedomiť, že od roku 1942, keď prebiehali deportácie, mohla byť pôvodná suma naozaj zúročená do takejto výšky," uzavrel Mičev.