Voľby 2016: Súboj strán a straničiek

Výber je ako vždy veľký, ale favoritov možno zrátať na pár prstoch. V nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandiduje druhý najväčší počet politických subjektov v histórii, až 23.

08.12.2015 13:00
debata (26)

Rovnaký počet strán sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992. Zatiaľ najviac strán kandidovalo vo voľbách pred štyrmi rokmi, keď v parlamente chcelo byť 26 politických síl. Definitívny počet kandidujúcich strán bude známy po tom, čo Štátna komisia pre voľby kandidačné listiny preskúma a zaregistruje.

zväčšiť
infografika, voľby 2016

Napriek širokej ponuke však v parlamente môže napokon skončiť len asi šesť strán. Prieskumy naznačujú, že to budú Smer, Sieť, KDH, Most-Híd, OĽaNO-Nova, SNS. Na hrane sú SMK a SaS. Podľa politológa Michala Horského sa zdá, že na prvý pohľad je ponuka široká a občan si môže vyberať. „Faktom však je, že takáto ponuka vytvára nekontrolovateľný smog relatívne ťažko posudzovateľných kandidátov na vstup do parlamentu, prípadne do vládnych kresiel,“ povedal Horský.

Aj sociológ Pavel Haulík si myslí, že množstvo strán nie je pre voličov dobrý signál vzhľadom na to, že volebný systém je taký, že na kandidátkach je 150 mien a menej známe a malé strany aj tak voliči študovať nebudú. „Už len prečítať tie kandidátky bude pre voliča problém. Situácia je z tohto pohľadu podobná ako pred minulými voľbami. Zdá sa, že mnoho strán na Slovensku si neuvedomuje, že má len teoretickú šancu vo voľbách uspieť,“ uviedol sociológ.

O hlasy voličov mieni zápasiť až 12 strán, ktoré v posledných voľbách nekandidovali. Akú motiváciu majú teda ostatné strany kandidovať? Podľa Haulíka dôvodov môže byť viac. Pre niektoré je to zrejme príležitosť zviditeľniť sa pre iné typy volieb. „Ak využijú priestor na prezentáciu v rámci volebnej kampane, je to možnosť, ktorú môžu zužitkovať v komunálnych alebo v župných voľbách,“ poznamenal.

Vylúčené však nie sú ani špekulácie obohatiť sa. Okrem strán, ktoré sa dostanú do parlamentu, dostanú totiž peniaze od štátu aj subjekty, ktoré získali vo voľbách aspoň tri percentá hlasov.

A aké sú prekvapenia na kandidačných listinách? Príliš veľa ich nie je. Väčšinou strany na zvoliteľných miestach stavili na známe tváre z doterajšej politiky. Najsilnejšia strana Smer na kandidačnej listine postavila osvedčené kádre z vlády a parlamentu. Na prvých desiatich miestach sú za lídrom Robertom Ficom členovia vlády plus šéf parlamentu Peter Pellegrini a poslanec a primátor Košíc Richard Raši. Smer napísal na kandidátku 27 ženských mien. Prvé, meno terajšej podpredsedníčky Národnej rady Jany Laššákovej, figuruje až na 14. mieste. V poradí druhou kandidujúcou je na 29. priečke vedúca služobného úradu na ministerstve vnútra Denisa Saková. Zo známych političiek sa na zoznam dostali napríklad aj poslankyňa a primátorka Humenného Jana Vaľová (44. miesto), štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (46. miesto).

Na kandidačnej listine KDH je 25 žien, väčšinou však na ťažko zvoliteľných miestach od 60 nižšie. Prvá, školská psychologička Miroslava Szitová, však figuruje hneď na druhej pozícii za predsedom Jánom Figeľom. Ďalšia, lekárka, prorektorka vysokej školy a prolife aktivistka Eva Grey, na 18. priečke. Zo známych tvárí je na 100. pozícii bývalá novinárka, teraz hovorkyňa strany Nataša Žembová. Z prvej dvadsiatky kandidujúcich kresťanských demokratov až polovicu tvoria takí, ktorí dosiaľ v parlamente nikdy nesedeli. Z nich Dušan Pekár (17.) či Albín Maslaňák (20.) majú ako starostovia skúsenosti z komunálnej politiky. Poslanec Alojz Hlina má na kandidátke poradové číslo 70.

Presne 33 žien možno nájsť na kandidátke Mostu-Híd. Aj v tejto strane je žena, konkrétne exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, volebnou dvojkou. Zo známejších žien sa o volebné hlasy pre stranu uchádzajú napríklad poslankyňa strany Edita Pfundtner (11.). Z 20. miesta kandiduje nestraník, odborník na ústavné právo Peter Kresák. Z 33. miesta zase Martin Dubéci, bývalý šéf Procházkovej prezidentskej kampane. Miesto na kandidačnej listine sa našlo aj pre dvoch bývalých členov SDKÚ, exposlanca Tomáša Galbavého (23.) a exprimátora Liptovského Mikuláša Alexandra Slafkovského (41.).

Do poslednej chvíle tajil Igor Matovič, či jeho hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) pôjde do volieb v sľubovanej koalícii s Novou Daniela Lipšica, alebo len poskytne miesta na svojej kandidátke ľuďom z Novy. V prípade koalície by totiž potrebovali na vstup do parlamentu aspoň sedem percent. Prieskumy však naznačovali, že to môže byť menej. A tak napokon z koalície zišlo. Matovič v pondelok Pravde potvrdil, že platí jeho záväzok a Daniela Lipšica, že ak nezíska hnutie aspoň 7 percent hlasov, tak si obaja mandát poslanca neuplatnia. Šéf Obyčajných je na kandidátke ako vždy na poslednom 150. mieste. Tesne pod ním sú ďalší súčasní poslanci OĽaNO. Za Matoviča kandiduje aj tribún novembra '89 Ján Budaj na 89. mieste. Daniel Lipšic z Novy je na 14. mieste.

Podľa prieskumov do politickej minulosti odíde v týchto voľbách SDKÚ, kedysi najsilnejšia pravicová strana. Pohybuje sa len okolo dvoch až troch percent. A ešte, aby toho nebolo málo, neodpustila si ďalší škandál. Ľudovít Kaník v poslednej chvíli opustil SDKÚ a ako líder bude kandidovať za inú stranu.

Za neparlamentnú SNS pôjde do volieb 22 žien, zväčša verejnosti neznámych. Z nich tri kandidujú v prvej dvadsiatke, v poradí učiteľka Eva Smolíková (3.), advokátka Magdaléna Kuciaňová (10.) a manažérka a bývalá poslankyňa za HZDS Eva Antošová (14.) Národniari opäť stavili aj na pár známych športovcov.

Strany mali kandidačné listiny predložiť do nedele polnoci. Okrem spomínaných 23 strán podalo kandidátku aj HZDS, ale nezaplatilo kauciu 17-tisíc eur. Podľa zapisovateľky Štátnej komisie pre voľby Evy Chmelovej však kandidačná listina nesplnila podmienky na preskúmanie. Až 22 strán kandiduje samostatne a na vstup do parlamentu bude potrebovať aspoň päť percent hlasov. Kandiduje len jedna koalícia Spoločne za Slovensko. Ide o strany Nový parlament, Právo a spravodlivosť a Slovenská ľudová strana. Táto trojkoalícia musí získať najmenej sedem percent hlasov.

Po preskúmaní a zaregistrovaní kandidačných listín ich obce doručia do domácností do 9. februára. Parlamentné voľby sa uskutočnia v sobotu 5. marca 2016.

Fakty o voľbách

  • Parlamentné voľby sa uskutočnia 5. marca 2016 od 7. h do 22. h
  • Kampaň sa skončí 3. marca 2016, potom sa začne dvojdňové moratórium
  • Strany môžu minúť v kampani maximálne 3 milióny eur
  • Strany môžu na kampaň použiť len financie, ktoré majú vedené v banke na transparentnom účte
  • Občania SR s trvalým pobytom v zahraničí môžu voliť poštou, žiadosť o voľbu musia doručiť ministerstvu vnútra do 15. januára 2016
  • Voliči s trvalým pobytom v SR, ktorí budú v deň volieb v zahraničí, musia o voľbu poštou požiadať obec, kde majú trvalý pobyt
  • Prieskumy verejnej mienky je možné zverejňovať len do 20. februára 2016
  • Do parlamentu sa dostane strana, ktorá získa aspoň 5 percent hlasov voličov
  • Ak koalíciu tvoria dve alebo tri strany, musia získať aspoň 7 percent hlasov

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #voľby 2016