Bezvízového režimu by sa mali Ukrajinci a Gruzínci dočkať práve v čase, keď predsedníctvo v Európskej únii prevezme Slovensko. Mal by im umožniť pobudnúť na území EÚ tri mesiace v priebehu pol roka. Pracovné povolenie však nebude jeho súčasťou.
Podľa analytika pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu ide len o pokračovanie rokovaní a reforiem, ktoré Ukrajina a Gruzínsko robia od spustenia projektu Východné partnerstvo v roku 2009. Podľa neho oba štáty sedem rokov zavádzajú reformy, ktorými sa snažia zosúladiť svoju legislatívu s európskou. Zaviedli nielen biometrické pasy, ktoré spĺňajú štandardy EÚ, ale dali do poriadku evidencie občanov, aby nemohlo dochádzať k zámene a k duplicite dokumentov. „Nie je to teda nič prekvapujúce. Zrejme dospeli do štádia, že Európska komisia vyhodnotila reformy ako dostatočné, aby došlo k zrušeniu vízového režimu,“ myslí si Duleba. Pripúšťa však, že to môže priniesť určité bezpečnostné rizika.
Na to upozorňuje aj odborník na bezpečnosť Milan Žitný. „Mňa toto rozhodnutie v tejto chvíli prekvapuje. Ukrajina nie je krajinou, ktorá by vyžarovala politickú stabilitu. To nie je krajina, ktorá by mala mať s nami bezvízový styk,“ hovorí. „Ukrajinská vláda neovláda svoje suverénne územie, ukrajinské orgány nie sú schopné vykonávať svoju moc na časti Ukrajiny. Ako je možné dať takejto krajine bezvízový styk?“ pýta sa Žitný. Dodal, že nie je možné vylúčiť, že s ukrajinskými dokladmi sa do Európy dostanú ľudia, ktorí odtiaľ vôbec nie sú. „To je riziko aj pre Slovensko. Viem si predstaviť, že si ruskí gangstri kúpia ukrajinské pasy, na ktoré sa dostanú do Európy,“ doplnil.
„Z Ruska môžu na Ukrajinu prúdiť ľudia, ktorí prichádzajú zo Strednej Ázie, teda z oblasti, ktorá je známa tým, že má značný teroristický potenciál. Je to kontroverzné rozhodnutie únie na rozdiel od Gruzínska,“ tvrdí analytik Ivo Samson. Dodal, že „Európskej únii sa takýto krok môže v budúcnosti vypomstiť“.
Duleba však pripomenul, že Slovensko má s Ukrajinou už dnes vytvorený osobitný vízový režim, ktorý nepriniesol nič dramatické z pohľadu bezpečnosti. Slovensko totiž od roku 2012 uplatňuje takzvané národné víza, ktoré sú nad rámec schengenských víz. Ukrajincom sa vydávajú na päť rokov a zabezpečia im viacrazový vstup na Slovensko. „Už dnes teda máme liberalizovaný režim a nič dramatické sa od jeho zavedenia nestalo,“ dodal.
Európska komisia by mala podľa zdroja denníka Die Welt 15. decembra predložiť správu, v ktorej budú pozitívne hodnotené výsledky úsilia Kyjeva a Tbilisi pri plnení podmienok na zrušenie víz. Toto hodnotenie je nevyhnutným predpokladom pre súhlas členských krajín EÚ so zrušením víz pre občanov Ukrajiny a Gruzínska. Die Welt očakáva, že Brusel poukáže na to, že od Kyjeva do jari 2016 očakáva zlepšenie výsledkov v niektorých oblastiach, osobitne v boji proti korupcii.
Pozitívna správa EK je podmienkou zavedenia bezvízového režimu pre Ukrajinu. Hovorí o tom vyhlásenie summitu Východného partnerstva z mája tohto roku. Podľa denníka Segodňa Ukrajina už doručila Európskej únii všetky materiály potrebné na vízovú liberalizáciu, pričom komisár pre európsku susedskú politiku a rozhovory o rozšírení Johannes Hahn ich označil za „presvedčivé“.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk tento týždeň vyhlásil, že jeho krajina splnila všetky podmienky na získanie bezvízového režimu a ráta s kladným rozhodnutím EÚ. Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin v utorok tiež netajil optimizmus. „Pätnásteho decembra očakávame definitívnu správu vo veci bezvízového dialógu. Silno verím, že na základe toho, čo sme spravili – a spravili sme skutočne veľa – Ukrajinci na budúci rok budú môcť prvý raz cestovať do EÚ bez víz,“ citoval ho denník Segodňa.