Čo bude predsedníctvo znamenať pre Slovensko?
Predsedníctvo je posledná komnata, do ktorej vstupujeme po jedenástich rokoch členstva v EÚ. Bude to pre nás dosiaľ nepoznaná poloha, lebo doteraz sme ako každý iný štát presadzovali hlavne vlastné záujmy. Lenže počas predsedníctva idú trochu do pozadia národné ciele, nad ktoré sa kladie spoločný záujem. Je to spoločná agenda EÚ, za ktorú nesie zodpovednosť každých šesť mesiacov iná krajina. Obrazne povedané, zostane nám na drese na hrudi slovenský dvojkríž, ku ktorému pribudnú európske hviezdy.
Dá sa zabezpečiť, aby do pozadia nešli národné záujmy?
Nijako sa nezbavíme možnosti ošetriť naše záujmy. Predsednícka krajina totiž formuje agendu. Slovensko rozhodne, ktorá legislatíva príde na stôl dnes, alebo ju podrží tri mesiace. Prípadne môže zatlačiť na Európsku komisiu, aby sa napríklad legislatíva o energetickej únii, ktorá je dôležitá pre celú EÚ a najmä pre nás, stala jednoznačnou prioritou.
Môže predsedníctvo zanechať dobrý ohlas pre samotné Slovensko?
Jednoznačne áno. Zopakujem, že vkročíme do trinástej komnaty EÚ. Pôsobil som päť a pol roka ako veľvyslanec Slovenska pri únii a videl som takmer do všetkého – s výnimkou predsedníctva. Je to obrovská škola, z ktorej Slovensko môže odísť veľmi posilnené tak, že v budúcnosti lepšie dokáže obhajovať národné záujmy. Je to veľká škola vyjednávania, z ktorej sa môžeme naučiť. Na predsedníckej stoličke sa ocitneme v paľbe záujmov.
Viete prezradiť príklad?
Napríklad Taliansko si želá niečo úplne iné ako Francúzsko. Predstavte si, že sa vám podarí dať ich dokopy, ale zrazu zistíte, že to nevyhovuje Nemecku. A ak náhodou dáte dokopy tieto tri štáty, stane sa, že prídu Briti a Švédi, ktorí povedia, že „neexistuje“, lebo je to nepriechodné pre ich národné parlamenty. Teraz si predstavte, že sedíte medzi nimi a vašou úlohou je, aby sa konkrétny zámer nerozpadol…
Majú počas predsedníctva menšie krajiny ťažšie postavenie ako veľkí hráči?
Môžu mať aj výhodu. Menšie krajiny sú v porovnaní s veľkými vnímané tak, že sú schopné dať do popredia viac spoločný záujem EÚ ako vlastný. Menším sa lepšie dôveruje v tom, že nemajú skrytú agendu.
V utečeneckej kríze stojí Slovensko inde ako väčšina štátov. Keby teraz predsedalo, bol by tento postoj problém?
Vznikla by situácia, keď sa krajina dostane do konfrontácie medzi vlastným záujmom a legislatívou, ktorú podporuje väčšina krajín a inštitúcie EÚ. Bolo by to ťažké.
Čo by Slovensko uspokojilo v legislatívnej oblasti počas predsedníctva?
Kľúčová bude finančná oblasť, v ktorej vidíme štyri dôležité veci. Prvá – pôjde o hľadanie dohody o rozpočte v roku 2017 najprv medzi členskými štátmi a potom s Európskym parlamentom. Druhá – budeme hodnotiť finančnú perspektívu na obdobie 2014 – 2020. Čakajú nás zložité chvíle, lebo už vopred vieme, že Európsky parlament sa bude snažiť presadiť svoj záujem. Započuli sme, že možno spojí hlasovanie o rozpočte s revíziou šesťročného obdobia. Tretia vec – za úspech by sme považovali, keby sa dosiahol pokrok vo vytváraní únie kapitálových trhov. Je to dôležité pre zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov ku kapitálu. Ide o to, aby mohli čerpať peniaze aj inak, ako je len klasické bankové financovanie. Nakoniec štvrtá – energetika…
… čiže mimoriadne významná zo slovenského pohľadu.
Na stole bude legislatíva o bezpečnosti dodávok plynu. Určite chceme posunúť dopredu debatu o energetickej bezpečnosti a infraštruktúre, dosiahnuť pokrok v tejto téme. Ide za rámec EÚ, pretože sa nás na energetickú úniu pýtajú napr. aj Američania a ďalší.
Obsahovo neobíde slovenské predsedníctvo ani migrácia. Čo s ňou?
Verím, že budeme riešiť systémové veci, nie akútne. Roky existuje konsenzus, že treba riadiť migráciu. Znamená to legálne púšťať na európsky pracovný trh vysokokvalifikovaných ľudí. Lenže teraz sa EÚ zaoberá niečím úplne iným – ochranou vonkajších hraníc, snahou zastaviť nekontrolovaný prílev migrantov.
Dá sa vôbec predsedníctvo príťažlivo predstaviť bežným ľuďom, keď je dosť plné technických vecí?
Uvedomujeme si, že to nie je ľahké; bol to prípad aj iných krajín. Chcem však poukázať na to, že Slovensko bude riadiť agendu, ktorá prináša legislatívu v celej EÚ, čiže sú to právne normy, ktoré platia aj na našom území, teda dotýkajú sa života každého občana. Smerom navonok chceme prezentovať Slovensko v najlepšom svetle, veď len do Bratislavy pricestuje počas nášho polroku dovedna 20-tisíc delegátov. Bude to nielen o hlavnom meste, pretože v budove Reduty sa môžu predstaviť slovenské regióny. V zahraničí vtedy plánujeme výrazne prezentovať našu kultúru.
Slovensko si určite bude všímať konflikt na Ukrajine.
Áno, ale pokiaľ ide o Radu EÚ, ktorej ideme predsedať, práve zahraničná politika je primárne v agende šéfky diplomacie EÚ Federiky Mogheriniovej. Na druhej strane, keď sa prijímali sankcie proti Rusku a separatistom, predsedajúca krajina zohrávala významnú úlohu. Zostáva si preto želať aj pre naše predsedníctvo, že plnenie mierovej dohody z Minska umožní upravovať sankcie.
Predsedníctva zvyknú natrafiť na nepredvídateľné situácie. Británia chce upraviť svoje vzťahy s EÚ, ale termín referenda je zatiaľ otázny a rovnako vlastne aj dohoda s Londýnom, ktorá musí predchádzať hlasovaniu Britov.
Poznáme britské požiadavky, ale ako ste povedali, dátum referenda nevieme, a tým, samozrejme, ani rozhodnutie. Ak sa referendum uskutoční pred naším predsedníctvom alebo počas neho, bude to veľká téma agendy v EÚ. Čiže áno – musíme sa nachystať aj na neplánované okolnosti.
Zjavne nebudú splnené všetky britské požiadavky.
V otázke slobody pohybu nesmie nastať diskriminácia. V tomto smere nie je pre nás prijateľná britská požiadavka. Nesúhlasíme so štvorročným odkladom sociálnych benefitov, ktoré vyplývajú z legálneho pracovného pomeru. Nemôže sa stať, že za jedným pracovným stolom sedí s Britom aj Slovák, ktorý nedostane nárokovateľné položky len preto, lebo nie je britským občanom. Zároveň je jasné, že toto je veľmi citlivá otázka pre Britov a musíme nájsť riešenie.
V závere sa ešte vráťme k rozhodovaniu v Bruseli. Často vyzerá ťažkopádne či zdĺhavé, čo vyvoláva otázniky medzi bežnými ľuďmi. Čo hovoríte na túto výčitku?
Odpoveď začnem inak. Predstavte si panelák, v ktorom býva 28 rodín. Majú sa dohodnúť na oprave strechy alebo zateplení. Päť alebo šesť rokov im zateká alebo fúka. Len preto, lebo jeden tvrdí, že to treba dať urobiť inej firme, druhý si to rozmyslel a už súhlasí, ale chce mať bielu farbu, tretí však stále presadzuje zelenú, štvrtému sa nepozdáva cena a tak ďalej. A teraz si predstavte takpovediac 28 bosov, to znamená šéfov štátov a vlád, ktoré nie sú všade jednofarebné, ale majú niekedy až päť či šesť koaličných strán a za nimi ešte stojí 28 národných parlamentov.
Napriek sporom sa nakoniec vedia dohodnúť. Na veciach, ktoré prinášajú úžitok všetkým, teda vrátane bežných občanov. Môže to preto skôr vyzerať ako zázrak, že EÚ dokáže nachádzať cesty k dohodám. Čiže zostáva akčná – na rozdiel od príkladu s nájomníkmi, ktorí sú z jednej krajiny, hovoria jedným jazykom, môžu sami rozhodnúť, a napriek tomu niekoľko rokov prešľapujú na jednom mieste, a teda nemajú žiadny spoločný osoh.