„Robili sme to doteraz v menšej miere a na dobrovoľnej báze. Sme preto pripravení to robiť v omnoho väčšom rozsahu, aby boli hranice strážené,“ vysvetlil minister vnútra. Stále podľa jeho slov platí, že slovensko-ukrajinská hranica je aj ukrajinsko-nemeckou, ako aj turecko-grécka hranica je hranicou turecko-slovenskou. „A preto je nevyhnutné, aby sme mali možnosť silnej ochrany vonkajších hraníc,“ dodal.
Slovensko vytvorilo i 300-člennú jednotku HRAD, ktorá bude od 1. januára hraničným dozorom a bude slúžiť v súvislosti s migračnou krízou v zahraničí. Práve stovka z týchto policajtov by mala byť podľa Roberta Kaliňáka určená pre spoločnú európsku pohraničnú stráž. „Keď počítam, že tam má byť 1 500 ľudí, tak je to celkom veľké číslo v porovnaní s tým, čo zostane pre ostatné krajiny. No sme svojou mierou pripravení pomôcť, aby to bolo efektívne a účinné,“ dodal šéf rezortu s tým, že napríklad Grécko jasne ukázalo, že nevie hranicu chrániť. „A keď nevie, tak v tom prípade musí nastúpiť napríklad takáto európska pohraničná stráž,“ uzavrel.
Európska pohraničná jednotka, ktorú predstavila EK, by mala byť schopná okamžite zasiahnuť v krízových situáciách v tých členských štátoch, ktoré nie sú schopné dostatočne ochrániť vonkajšie hranice EÚ, a to dokonca aj bez súhlasu dotknutej krajiny.