Pannonhalmské arciopátstvo v Maďarsku, pod ktoré rád spadal, sa však mieni brániť. Komárňanský rád sídlil na území Trnavskej arcidiecézy, ktorá už vlani na seba prepísala asi 660 hektárov jeho pozemkov v obciach Trávnik a Klížska Nemá v hodnote asi tri milióny eur.
Následne trnavský arcibiskup Ján Orosch rád zrušil. Spor sa dostal až pred Vatikán, ktorý rozpustenie rádu napokon potvrdil. K prepisu majetku na Trnavskú arcidiecézu došlo podľa jej hovorcu Dušana Kolenčíka pre podozrenie zo zlého hospodárenia.
Pri zrušení rádu arcibiskup Orosch argumentoval tým, že v Komárne neexistuje žiadna benediktínska komunita. Tú by mali tvoriť minimálne dvaja členovia rehole, ktorí trvalo žijú v kláštore podľa rehoľných pravidiel. Rád podľa arcidiecézy reprezentovala však jedine civilná osoba, hospodár Juraj Szalay. Denníku Pravda sa s ním nepodarilo spojiť.
Cirkevný analytik Imrich Gazda povedal, že príkladom fungujúcej benediktínskej komunity je, naopak, benediktínsky rád v Sampore (okres Zvolen), kde je 11 mníchov. „Je to reálne živé spoločenstvo mníchov, ktorí žijú a fungujú v kláštore,“ povedal Gazda.
O zrušení rádu rozhodla v mene Svätej stolice Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Tá rieši všetko, čo súvisí aj s rádmi. Podľa nej neboli naplnené podmienky stanovené dekrétom vtedajšieho trnavského arcibiskupa Jána Sokola z roku 1990 o existencii dotyčnej komunity.
Namiesto toho, aby zvýraznila benediktínsku prítomnosť na Slovensku a podporila pastoračnú starostlivosť o tunajších maďarských veriacich, stala sa prameňom neporozumenia s miestnou cirkevnou komunitou, tvrdí kongregácia.
Rozhodnutie Vatikánu je definitívne, avšak maďarská strana sa chce brániť. Najvyšší predstavený Maďarskej kongregácie benediktínov Asztrik Várszegi sa vyjadril, že proti rozhodnutiu o zrušení rádu využije zákonné opravné prostriedky. Tie mu podľa neho priznáva kánonické právo.
Dnes nie je celkom jasné, čo všetko zahŕňa hnuteľný a nehnuteľný majetok zrušeného rádu. Podľa hovorcu Trnavskej arcidiecézy Kolenčíka sa to musí najskôr zistiť. Okrem pozemkov ide napríklad o budovu v centre Komárna. Primátor László Stubendek povedal, že ide o impozantnú budovu. „Pokiaľ viem, momentálne ju vo vnútri rekonštruujú. Zvonka ju už opravili,“ povedal primátor. O majetku rádu však prehľad nemá. Dodal, že každý týždeň chodia do Komárna benediktíni z Maďarska slúžiť omše.
Banskobystrická diecéza má dostať naspäť majetok, ktorý jej v minulosti patril. „Ide o majetok, ktorý bol do roku 1998 vlastníctvom Banskobystrickej diecézy a bol darovaný novozaloženej rehoľnej komunite Benediktínov v Komárne v nádeji, že uskutoční tie ciele, ku ktorým sa zaviazala,“ povedal riaditeľ biskupského úradu Martin Dado.
Cirkevné majetky, ktoré predtým patrili rádu, sa nesmú podľa Vatikánu predať či s nimi inak nakladať. Napríklad zamieňať pozemky. „Prenájom možný je. Je aj žiaduce, aby sa majetok neznehodnotil,“ povedal Kolenčík. Na správu majetkov budú dohliadať trnavský arcibiskup Orosch a banskobystrický biskup Marián Chovanec.