Povolená je len turistika. Zonácia by mala priniesť Slovenskému raju, ktorý ročne navštívi vyše 600-tisíc turistov, lepšiu ochranu prírody, obyvateľom niektorých obcí zase jednoduchší život.
Nové rozdelenie rozšírilo oblasť s najprísnejšou ochranou takmer o štvrtinu, zredukovalo, naopak, pásmo ochrany o vyše dvesto hektárov. Vypustili sa z neho zastavané časti obcí či plochy obhospodarovaných polí či lesov. Zonácia začne platiť od júna budúceho roku a mala by vydržať najbližších 30 rokov.
Národný park má rozlohu 19 763 hektárov, ochranné pásmo sa rozprestiera na ďalších 13 011 hektároch. Podľa novej mapy sa park zmenší. „Samotný park sa zredukuje približne o 200 hektárov. Z druhého stupňa ochrany vypadnú obce Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce či Hrabušice. Rozšíri sa však oblasť s najprísnejšou ochranou,“ hovorí riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil.
Do bezzásahovej zóny boli zaradené najmä najpôvodnejšie a najzachovanejšie lesy. Naopak, niektoré unikátne tzv. kopanické lúky boli preradené do nižšieho stupňa ochrany.
Dražil pripomína, že ich park je prvý, kde sa zonácia zavádza. Pred ňou sa musel štát dohodnúť s vlastníkmi, či súhlasia, aby ich pozemky boli zaradené do vyššieho stupňa ochrany. Pre nich to totiž znamená obmedzenie pri využívaní majetku. Minuloročná zmena zákona o ochrane prírody zaviedla pre majiteľov viacero možností kompenzácie.
Štát tak v tomto parku po prvý raz použil nájom a výkup pozemkov. Minister ekorezortu Peter Žiga hovorí, že sa im podarila unikátna dohoda na kúpe najhodnotnejšej časti parku – Prielomu Hornádu s Tomášovským výhľadom. „Na kúpu týchto 88 hektárov je vyčlenených 200-tisíc eur,“ pripomenul Žiga.
Kúpne a nájomné zmluvy sa podľa Dražila finalizujú, čakalo sa len na schválenie zonácie vládou. Tá ju odobrila minulý týždeň. Celková suma ročných nákladov za nájmy a náhrady by mala byť 150-tisíc eur. Na predaj zatiaľ ako jediné pristúpilo pozemkové spoločenstvo Les Tomášovce, ktorému patrí Tomášovský výhľad. Päť urbárov si vybralo prenájom, o zámenu nemal záujem nik.
Zonácia nanovo rozdeľuje celý park do lokalít so štyrmi stupňami ochrany. Tie určujú, kde môže byť napríklad rekreácia, v ktorých lokalitách sa môže stavať a, naopak, ktoré miesta musia zostať bez zásahu človeka. Najmenej prísny je druhý stupeň, najvyššia ochrana prírody je v piatom, tu sú zaradené rezervácie. V nich sa nachádzajú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho a národného významu.
Vďaka rozdeleniu oblastí do rôznych stupňov ochrany vznikne priestor na to, aby sa mohli viaceré okresy v tomto regióne rozvíjať. Zníženie ochrany v katastroch troch dedín, Vernár, Dedinky a Stratená, zjednoduší život ich obyvateľom. „Vítame, že obce sa presunuli do nižšieho stupňa ochrany. Odbúra sa zbytočná administratíva. Ku každej aktivite v obci sme pomaly museli mať stanovisko Štátnej ochrany prírody,“ spomína starosta obce Vernár Vladimír Ondruš.
Turistov by podľa riaditeľa Správy Národného parku zonácia ovplyvniť nemala. Do najchránenejších častí parku je možný vstup po turistických chodníkoch a tie zostanú rovnaké ako dnes, prípadne sa budú rozširovať. Ostatné činnosti v tejto jadrovej oblasti parku budú ponechané len na prírodu. Územie Slovenského raja bolo chránené od roku 1964, národným parkom sa stalo roku 1988.
Naj z Národného parku Slovenský raj
- Jedným z najvzácnejších javov v parku je tzv. vertikálna inverzia v roklinách – tá spôsobuje výskyt teplomilnejších druhov vo vyšších polohách a chladnomilných na dne roklín.
- Vyskytuje sa tu takmer 1 000 druhov vyšších rastlín, z toho až 35 chránených druhov.
- Vzácne sú borovicové a smrekovcové porasty na najextrémnejších skalnatých stanovištiach.
- Z ohrozených druhov tu žije orol skalný či orol krikľavý, hlucháň obyčajný, v jaskyniach ohrozený netopier fúzatý a netopier riasnatý, pri vode vzácna vydra riečna, z obojživelníkov mlok karpatský.
- Z vyše 2 000 druhov motýľov je chránených takmer 30 druhov vrátane najväčšieho denného motýľa jasoňa červenookého.
- V parku rastú vzácne a ohrozené druhy rastlín poniklec slovenský, jazyčník sibírsky, kosatec bezlistý uhorský, lykovec voňavý, plesnivec alpínsky, najväčšia slovenská orchidea črievičník papučkový.