Naši policajti však v Grécku už sú, a tiež ako súčasť Frontexu. Pôsobia najmä v tzv. hotspotoch, ktoré sú bezpečnými miestami, kde migrantov identifikujú a posudzujú. "Naši policajti by mali monitorovať najmä registráciu a prácu s nelegálnymi migrantmi, ktorí prekročili hranicu, pričom v januári máme záujem doplniť tento počet o ďalších,“ poznamenal.
Tí však budú podľa jeho slov už vyslovene hraniční, pričom zatiaľ sa práca slovenských policajtov týkala práce s databázami, ako je napríklad Eurodac. Na to mali byť podľa Roberta Kaliňáka najviac vyškolení, aby dokázali robiť registráciu a aby tak nebol tok nelegálnej migrácie anonymný. "A to je ten najväčší problém, najväčšia hrozba, pričom nielen bezpečnostná. Dnes nevieme o niekoľkých stovkách či tisíckach ľudí v Európe vôbec nič,“ pripustil v rozhovore. Ako pokračoval, "potom sa nemožno čudovať, že obavy ľudí sú veľké, pričom i radikalizácia v niektorých krajinách je spôsobená práve tým, že štandardné strany zlyhali v politickej korektnosti a báli sa pomenovať problém pravým menom, čím dali priestor extrémnej pravici“.
Slovensko pomáha v migračnej kríze okrem iného i poskytnutím policajtov na ochranu hraníc, pôsobili napríklad v Maďarsku či Slovinsku. Misia na maďarsko-srbských ako aj na slovinsko-chorvátskych hraniciach sa pre dve skupiny našich policajtov skončila 20. decembra. "Myslím si, že Vianoce budú všeobecne pokojnejšie, a tak budú mať všetci prestávku. Uvidíme, či sa budú misie v januári obnovovať,“ poznamenal. Tlak bol podľa neho teraz najväčší, a tak sa uvidí, čo bude v novom roku.
Minister vnútra ďalej uviedol, že v prípade, ak by prestala byť situácia na vonkajších hraniciach Európskej únie zvládnuteľná, prišli by jednotky z agentúry Frontex, ktoré sú vždy poskladané z policajtov zo všetkých členských štátov únie. Tie sa postarajú o to, aby doplnili miestne policajné jednotky a boli tak schopné chrániť hranicu oveľa intenzívnejšie. "Prvýkrát sme počuli od Grékov, že sú pripravení takúto pomoc prijať a že môžeme začať s ochranou hranice, no jej ochrana je stále len jednou polovičkou úspechu,“ zdôraznil šéf rezortu. Druhou polovičkou je podľa neho bežná práca s Tureckom. "Pričom aj napriek tomu, že sme všetci už na jar vedeli, že problém existuje, do Turecka sa išlo po prvýkrát na rokovanie až v októbri. A to je deväť mesiacov od začiatku problému veľmi neskoro,“ poznamenal s tým, že keď sa však tieto dve polovičky spoja, situácia vie byť dobrá.
"Gumené člny plávajú popri veľkých tureckých vojnových lodiach, ktoré by bez problémov dokázali hranicu uzavrieť a obrátiť migrantov späť“. Takto popísal Kaliňák postrehy z misií na jednotlivých gréckych ostrovoch. "Našou úlohou je finančne prispieť na to, aby bola životná úroveň v táboroch vyššia, aby sa to tam aspoň trochu podobalo civilizovanému životu. No stabilizovanie situácie v samotnej Sýrii nie je úlohou ministra vnútra. Nechcem byť odborníkom na zahraničnú politiku, no po stabilizácii situácie v krajine sa môžu ľudia vrátiť do svojich domovov. A o to tu presne ide, takáto snaha musí byť,“ povedal pre agentúru SITA. Ak chce byť podľa neho Európa veľmocou, musí konať takýmto spôsobom.