Ročne vyhodíme asi 123 kg potravín, väčšinu zbytočne

Počas sviatkov, víkendov a zlého počasia vyhadzujú Slováci najviac potravín. Presný počet nie je známy, sme však podstatne horší ako Česi či Maďari.

, 28.12.2015 12:00
Európska komisia, EÚ Foto:
Európska komisia pripravuje viaceré opatrenia, ktoré by mali plytvanie s potravinami obmedziť.
debata (36)

Štúdia Európskej komisie hovorí, že priemerný Európan vyhodí ročne až 123 kilogramov jedla. Takémuto plytvaniu by mohlo zabrániť zrušenie dátumu minimálnej trvanlivosti na viacerých potravinách či výchova spotrebiteľov.

„V chladnejších mesiacoch sa ľudia zbavujú najmä smažených jedál a šaláty končia v koši v letných a horúcich dňoch,“ priblížil Eduard Kolesár zo spoločnosti ecol Trade v Nitre, ktorá sa venuje odvozu odpadu. Podľa neho najviac potravín sa zbavujeme počas víkendov a sviatkov. Prispieva k tomu aj škaredé počasie. „Zarážajúce a prekvapujúce je, že obrovské množstvo kuchynských odpadov vzniká v ústavoch na výkon trestu,“ povedal Kolesár. Upozornil, že množstvo odpadu z jedla sa výrazne zvýšilo v roku 2014. Zatiaľ čo sa čísla pred týmto rokom pohybovali na úrovni 100 ton ročne, koncom roka 2014 to už bolo 500 ton.

Katarína Nikodemová, koordinátorka kampane Jedlo pre život Greenpeace Slovensko, tvrdí, že o množstve potravinového odpadu u nás existujú iba odhady. „Tie hovoria o čísle 20 percent produkcie, čo predstavuje približne 0,86 milióna ton potravinového odpadu ročne,“ uviedla koordinátorka, podľa ktorej ide o podobné množstvo ako v Maďarsku, ktoré má však dvojnásobný počet obyvateľov. „Na základe týchto odhadov sa domnievame, že situácia s potravinovým odpadom na Slovensku nie je dostatočne ošetrená,“ zhodnotila Nikodemová.

Štúdiu, ktorá odhalila, že bežný Európan vyprodukuje ročne 123 kg odpadu z jedla, pripravili vedci zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Tvrdia, že až 80 percent, teda 97 kíl vyhodia ľudia zbytočne. Najviac plytvajú Briti, ktorí denne vyhodia potraviny v objeme jednej plechovky fazúľ. Najlepšie sú na tom Rumuni, ktorí vyhodia denne len jedno jablko.

Najviac plytvajú potravinami Briti, najmenej Rumuni.

Podľa Nikodemovej je zistenie vedcov alarmujúce. „Považujeme to za jeden zo závažných nedostatkov súčasného potravinového systému. Ženieme sa za vyššími výnosmi v poľnohospodárstve a investujeme energiu, prírodné zdroje a financie do produkcie potravín, ktoré sa vyhodia,“ odôvodňuje koordinátorka.

„Agrorezort mal snahu o zníženie potravinových odpadov umožnením predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, takáto možnosť by ešte prichádzala do úvahy po úprave legislatívy, pokiaľ by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zaručili bezpečnosť,“ povedal riaditeľ odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Tvrdí, že prevádzkovatelia takúto možnosť odmietli.

Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová tvrdí, že je pripravená na príprave zákona spolupracovať. "Slovenská republika je plnohodnotným členským štátom Európskej únie, v rámci ktorej nielenže predaj alebo darovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nie je nelegálny, ale sa aj účinne v mnohých členských štátoch využíva,“ reagovala Halgašová.

Hajnala tvrdí, že plytvanie potravinami je potrebné riešiť komplexne na všetkých úrovniach potravinového reťazca vrátane vzdelávania spotrebiteľa. EÚ podľa neho plánuje zber štatistík. „Vzhľadom na aktuálnosť témy je potrebné kvantifikovať potravinové odpady vo všetkých úrovniach potravinového reťazca. Tieto údaje by mali slúžiť do budúcna na sledovanie poklesu, prípadne vzrastu množstva týchto odpadov,“ dodal Hajnala.

„Prieskumy aj z predchádzajúcich rokov ukazujú, že plytvanie potravinami je naozaj závažný a globálny problém,“ uviedla Ingrid Ludviková, tlačová tajomníčka zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Dôvod vidí v nedostatku vedomostí, plánovaní nákupov, nadprodukcii, priveľkých porciách či v nevhodnom skladovaní. „Čo sa týka plytvania v domácnostiach, ide predovšetkým o nedostatočnú informovanosť o správnom spôsobe skladovania, nedostatočné plánovanie spotreby,“ dodala Ludviková.

Riešenie situácie vidí Európska komisia podľa Ludvikovej napríklad „v rozšírení zoznamu potravín, ktoré sú vyňaté z povinnosti uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti“. Dnes sa na tomto zozname nachádzajú víno, soľ na varenie, cukor v pevnom skupenstve, žuvačky či ocot. Spotrebitelia podľa Ludvikovej často vyhadzujú potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, ktorá označuje len termín, dokedy sú chuť či konzistencia výrobku optimálne. „Tieto potraviny sú bezpečné aj po tomto dátume za predpokladu, že sa skladujú správnym spôsobom a nedošlo k poškodeniu obalu,“ vysvetlila tajomníčka, podľa ktorej si tento pojem ľudia často mýlia s pojmom „spotrebujte do“, ktorý sa používa pri mäsových či mliečnych výrobkoch, ktoré podliehajú skaze.

Jedlo končí v koši najmä počas víkendov a... Foto: SHUTTERSTOCK
jedlo, žena, hrniec, zvyšky jedla, plytvanie Jedlo končí v koši najmä počas víkendov a sviatkov.

Európsky parlament v súvislosti s plytvaním potravín vyzval Európsku komisiu, aby zaviazala štáty EÚ k tomu znížiť do roku 2025 produkciu odpadov o 30 percent. Navrhuje tiež zavedenie darovacích schém pre obchodné reťazce. Tie by mali nevyužité potraviny poskytnúť charite.

Na Slovensku už podobný systém darovania funguje. Firmám umožní cenu darovaných potravín, ktoré sú pred dátumom spotreby, odpísať z daní. Tieto výrobky putujú cez Potravinovú banku Slovenska do sociálnych výdajní. Jeden z veľkoobchodov, s ktorými spolupracuje, jej dodáva mesačne 1 745 kg potravín. Ide prevažne o mliečne výrobky, údené mäso, pekárenské výrobky či suché potraviny ako ryža, cukor, olej či cestoviny. „Menší podnikatelia nám potraviny nedodávajú,“ tvrdí Michaela Plantznerová z odboru komunikácie bratislavskej mestskej časti Petržalka. „Od augusta 2011 sme pomohli 513 Petržalčanom, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc,“ vysvetlila.

Takéto riešenie vníma Nikodemová ako čiastočné, chyba je v tom, že potravinové reťazce nie sú povinné tieto výrobky Potravinovej banke odovzdať. „Minimalizujeme tým potravinový odpad a dávame šancu ďalšiemu využitiu potravín, ktoré by inak skončili v odpadkovom koši. Z dlhodobého hľadiska sú však potrebné systémové riešenia – rozumná produkcia potravín, produkcia potravín tam, kde ich treba, a nie tam, kde ich je prebytok, pestovanie plodín systémom, ktorý nezaťažuje životné prostredie a prírodné zdroje,“ navrhla riešenia problému plytvania potravinami.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #Európska komisia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy