„Zo strany štátu celkovo absentuje verejné zdôraznenie toho, že je vo verejnom záujme krajiny, aby sa u nás utečenci integrovali a tým trpí táto téma súčasnou veľmi nepriaznivou diskusiou vo vzťahu k utečencom,“ vysvetlila. Považuje to za veľmi zlé, pretože tak je verejná mienka negatívne nastavená aj voči ľuďom, ktorí chcú na Slovensku zostať a integrovať sa u nás.
Škôlky a základné školy podľa Števulovej často nevedia, čo s deťmi azylantov robiť. „Sú prípady, keď sa boja zobrať dieťa utečenca, a to napriek tomu, že môžu požiadať o osobného asistenta, ktorý by s deťmi v škole bol,“ povedala. Škôlky majú takisto možnosť požiadať o zvýšenie počtu asistentov, no nie vždy sú ochotné alebo vedia, že táto možnosť existuje. Štát ani politická reprezentácia krajiny vo verejnej diskusii nedefinujú, že máme verejný záujem týchto ľudí integrovať.
V prípade zamestnania sa lige prekvapivo hlási v súčasnosti veľa zamestnávateľov, ktorí by chceli utečencov zamestnať a pomôcť im, zdôraznila predsedníčka HRL. Problém je však podľa nej v tom, že utečenci so sebou často nemajú doklady o vzdelaní. „Utečenecké vlny sú charakteristické napríklad tým, že sýrska migrácia je momentálne migráciou strednej a vyššej vrstvy. To znamená, že v tomto prípade treba takisto podstúpiť proces uznania vzdelania, prípadne si ho doplniť určitými rekvalifikačnými kurzami, ale to niečo stojí,“ povedala.
Podľa Števulovej je potrebné zabezpečiť zo strany štátu, aby mali títo ľudia prístup k certifikovaným jazykovým kurzom slovenčiny, čo znamená, aby ju nevyučovali len dobrovoľníci alebo laici, ale profesionáli. „Finančne podporené by mali byť takisto rekvalifikačné kurzy, aby sme vedeli týchto ľudí čo najrýchlejšie dostať na pracovný trh,“ doplnila.