Každý DJ je trochu exhibicionista

Cez deň nad výkresmi a večer za mixpultom. Už viac ako 15 rokov spája Bohuš Kraus z Bratislavy (60) dve práce a záľuby zároveň, architektúru a prácu diskdžokeja.

05.01.2016 07:00
bohuslav kraus, architekt dj Foto: ,
Bohuš Kraus.
debata

„Už počas štúdia architektúry som robil hudobné večery. Takže vlastne to bolo od začiatku súbežné,“ spomína rocker s dlhými vlasmi a v rifľovej veste.

Na strednej škole prepadol rockovej hudbe úplne a zorganizoval prvú diskotéku. „Hľadal som skladbu, ktorú som počul u kamaráta na páske. V obchode na bratislavskom korze mi ukázal na platňu a povedal, že na nej je určite pesnička, ktorú hľadám. Tak som si ju kúpil. Nebola, ale odvtedy som sa stal rockerom. Kúpil som si totiž druhú platňu Led Zeppelin,“ hovorí o začiatkoch.

Jeho mama pracovala vo firme s architektami, prakticky medzi nimi vyrastal. Na základnej škole si so spolužiakom kreslili svoje vlastné domy. Obaja si povedali, že budú architektami. „Najväčšia sranda je, že sme sa naozaj obaja architektami stali,“ usmieva sa. Začínal raz týždenne ako DJ, moderátor a dramaturg vlastného programu v rádiu. Popritom mal s kamarátom architektonický ateliér, v ktorom pracoval na projektoch. Do dvojitého profesijného života prišla ponuka hrať naživo a bolo rozhodnuté, že iba pri architektúre nezostane.

Hranie pre ľudí je podľa Krausa do určitej miery obmedzené ich vkusom. No nikdy by im nepúšťal niečo, o čom nie je presvedčený, že je to kvalitná hudba. „Je to kontakt s ľuďmi. Človek si nemôže vždy presadiť svoje revolučné myšlienky. Hrám preto, aby sa ľudia bavili. Ale napriek tomu existuje možnosť, ktorú dodnes vyznávam – hrám len to, čo aj mne osobne robí radosť.“

Popri spokojných poslucháčoch prišli aj architektonické úspechy. Za najvýznamnejšie projekty považuje Kraus Divadlo Aréna, na ktorom pracoval niekoľko rokov, a Tatranskú galériu v Poprade. Uvažovaniu v rovine projektov a stavebných úprav sa nevyhne ani pri hraní. „Keď prídem do nejakého podniku a idem tam prvýkrát hrať, tak som architekt. Hneď mi napadá – toto nie je dobre, toto by sa dalo urobiť lepšie. Ale zase opačne, že by som prenášal architektúru do hudby, to by bolo príliš násilné.“

V architektúre realizácia projektu trvá dosť času a výsledok je vidieť tiež až po dosť dlhých rokoch. Navyše aj spoločenské uznanie trvá nejaký čas. „Práca diskdžokeja má jednu veľmi zaujímavú vec. Uznanie príde hneď v ten večer, priamo na mieste. Je to veľmi príjemné, vždy som bol trochu exhibicionista. Zvlášť, keď sa vám darí hrať takú hudbu, ako chcete. Zoskupujú sa okolo vás ľudia, ktorí fandia tej istej hudbe, a to je vynikajúce. Je to také zadosťučinenie v priamom prenose. Zároveň si vytváram svoju komunitu, a to je vynikajúca vec. V architektúre je človek osamelý bežec.“

Napriek tomu majú podľa Krausa práca architekta a DJ mnoho styčných bodov. Pri oboch musí postupne stavať tak, aby výsledok stál za to. „Stále tvrdím, že do určitej miery robiť dobre hudbu a hrať ju pre určité publikum znamená aj budovať celý večer a poradie skladieb podľa akýchsi kompozičných pravidiel. Tie majú s architektúrou veľa spoločného. Takisto ide o stavbu. Nie je to iba náhodné hranie a hranie len na želanie, akože som živý jukebox,“ vysvetľuje dlhoročný DJ. „A neposledná výhoda, ktorá sa ukazuje teraz v mojom veku, je, že sa stretávam so stále mladšími generáciami. Čo je rovnako veľmi príjemné. Moji rovesníci už na diskotéky nechodia.“

Architektonické a hudobnícke ja sa preňho spojilo v kultovom rockovom klube, ktorý spoluprevádzkoval. Začal na ňom pracovať ako na zákazke, navrhol interiér a kompletne ho zariadil. Postupne však klub podchytil aj hudobne. Zo základne miestnych hudobníkov sa postupom času stal hit stránok o Bratislave v cestovateľských sprievodcoch.

„Briti, Nemci, Švajčiari, muzikanti prišli do Bratislavy a náš podnik bol jeden z kľúčových, ktorý chcel každý vidieť. Dostali sme sa aj do medzinárodných bedekrov. Bol to prvý rockový podnik, ktorý prežil celé roky. Hrala sa tam hudba, ktorú ste inde nemohli počuť, a diali sa tam aj naozaj nezvyčajné veci ako horiaci barový pult každú polnoc a podobne,“ opisuje.

Dnes už klub niekoľko rokov nefunguje, no rockový DJ plánuje opäť využiť architektonické schopnosti a vybudovať nový. Aj preto, že robiť diskotéky je podľa jeho slov taký príjemný exhibicionistický pocit a stav vnútornej eufórie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #architekt #DJ