Reagoval tak na odhady, že po roku 2030 začne Slovensko vymierať a počet dôchodcov stúpne z dnešných 700 000 na asi dva milióny. Richter zdôraznil, že vláda uskutočnila komplexnú reformu dôchodkového systému, prijali sa zmeny v prvom aj druhom pilieri dôchodkového poistenia.
„Uskutočnili sme najpodstatnejšiu vec, a to je zvýšenie veku odchodu do dôchodku, o ktorom už bude rozhodovať stredná doba dĺžky života,“ povedal Richter a vysvetlil, že čím budeme dlhšie žiť, tým budeme aj dlhšie pracovať. Zmenil sa podľa neho aj spôsob valorizácie dôchodkov. Podpredseda SNS Jaroslav Paška súhlasil, že druhý pilier, proti ktorému bojuje aj Smer, nepokladá za istotu, treba ale hľadať možnosti v súkromnom sektore na dôchodkové zabezpečenie pre toho, kto bude mať záujem. Na Slovensku podľa neho musí rásť produktivita práce, aby dokázala vygenerovať dostatok financií na zaplatenie dôchodkov v budúcnosti.
V súvislosti so starnutím populácie a slabou pôrodnosťou (v súčasnosti je to 1,2 dieťaťa na matku) Richter poznamenal, že Smer bude pokračovať v podpore rodiny. „K tejto problematike pristupujeme systémovo,“ povedal Richter s tým, že cieľom je zosúladenie pracovného a rodinného života mladých rodín. K tomu podľa neho smerujú aj prijímané opatrenia vrátane vytvárania delených a flexibilných pracovných miest, na ktorých tvorbu sa využívajú aj prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. Vlani sa podľa Richtera podarilo vytvoriť 1700 takýchto pracovných miest ako aj 37 takzvaných detských kútikov (závodných škôlok a jaslí). Dodal, že tento projekt bude pokračovať ďalšie dva roky. Ako motiváciu pre mladé rodiny Richter spomenul tiež zvýšenie materského príspevku zo 65 na 70 percent z predchádzajúceho čistého zárobku. Paška zdôraznil, že pracovný trh musí byť flexibilný a tak stimulovať mladé rodiny, technické opatrenia a výška podpory sa nastavia podľa možností, myslí si Paška. Podporu rodiny považuje podľa neho SNS za veľmi dôležitú.
Nezamestnanosť, ktorá klesla pod úroveň 15 percent, čo je priemer eurozóny, zostáva podľa Richtera prioritou Smeru. Minister povedal, že tlak vlády na rast minimálnej mzdy priniesol 130-tisíc nových pracovných miezd. „Chceme zabezpečiť, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať,“ zdôraznil s tým, že minimálna mzda (v súčasnosti 405 eur) je motivačný faktor a nástroj na znižovanie nezamestnanosti. Paška považuje rast minimálnej mzdy za prirodzený a súhlasí, že je motivačným prvkom, aby ľudia nezostávali na dávkach nezamestnanosti.
„Ak ju nejaký zamestnávateľ nie je schopný poskytnúť, mal by zmeniť podnikateľské aktivity alebo požiadať štát o dotáciu,“ konštatoval. Za veľký problém pokladá Richter najmä dlhodobo nezamestnaných, ktorých je na Slovensku 176 000, najmä Rómov, z ktorých mnohí nedokončili ani základnú školu. Vláda má podľa neho z európskych fondov asi jednu miliardu eur na politiku zamestnanosti, skoro 300 miliónov však ide na vzdelávanie dlhodobo nezamestnaných. Využívanie eurofondov na zvýšenie výkonnosti ekonomiky a boj proti nezamestnanosti podporuje aj SNS. „Treba využívať eurofondy a investovať do projektov, ktoré prinesú zamestnanosť na budúcich desať a viac rokov,“ uzavrel Paška.