Iračania už píšu v Humennom nový životný príbeh

Na tvárach mužov, žien i detí stále vidieť traumu, ktorou nedávno prešli. Na Slovensku však dostali šancu písať svoj nový životný príbeh.

11.01.2016 20:00
asýrski kresťania, Humenné Foto: ,
Roong Khoshaba Al-Belaty s rodinou. U nás sa chce venovať stavbárčine.
debata (115)

Rodiny asýrskych kresťanov z Iraku, ktoré pred mesiacom pristáli na letisku v Košiciach a utiekli tak pred zverstvami organizácie Islamský štát, už nie sú v ohrození života. Oddnes budú môcť opustiť areál záchytného tábora v Humennom, ktorý sa dočasne stal ich domovom.

Dosiaľ bolo 149 Iračanov v karanténe, počas ktorej zisťovali ich zdravotný stav. „Na priepustku sa budú môcť dostať aj do mesta. Najbližšie dva-tri týždne budeme s nimi viesť pracovné pohovory a budeme pracovať na migračnom programe. Ten môže trvať mesiac, možno dva,“ povedal riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel.

Skupinu tvorí dvadsaťpäť rodín, sú medzi nimi lekári, inžinieri i umelci. Tridsaťjedenročný Roong Khoshaba Al-Belaty prišiel na Slovensko s manželkou a dvomi deťmi. V Iraku pracoval v stavebníctve a v tomto remesle by sa chcel uplatniť aj u nás. „Z Iraku sme odišli, lebo to tam bolo veľmi nebezpečné. Na Slovensku je zatiaľ dobre, no už sme zvedaví na reálny svet, nielen na pohľad z okien,“ povedal.

V skupine je aj muž, ktorý musel z obavy o svoj život utekať viackrát. Prvýkrát roku 1994 pred režimom Saddáma Husajna ušiel s rodinou do Jordánska. Po páde režimu sa domov vrátil, ale v Iraku vypuklo násilie medzi sunnitmi a šiitmi, zacielené aj proti kresťanom, a preto musel znovu odísť. Do oblasti Mosulu, kde boli kresťanské komunity. V auguste 2014 utekal aj stadiaľ, tentoraz pred takzvaným Islamským štátom. S rodinou žil dočasne v Kurdistane, odkiaľ sa dostal na Slovensko.

Aj ďalšiu rodinu vyhnali z domu roku 2014 islamisti. Kresťanom dali iba 15 minút na to, aby sa zbalili a odišli. Medzi útočníkmi spoznal mladý muž svojho spolužiaka a kamaráta, s ktorým chodieval na kávu. Keď sa ho opýtal, prečo to robí, dostal hlavňou pištole do tváre. Keď potom Kurdi mesto Mosul oslobodili, vrátili sa domov, no nie nadlho. Po opätovnom útoku islamistov ho opustili definitívne a dostali sa na Slovensko.

Podľa Priecela robia Iračania pokroky a pomaly si už začínajú zvykať nielen na nové prostredie, ale aj na jazyk. Deti asýrskych kresťanov sa už dokonca stihli naučiť zaspievať po slovensky Tichú noc a dvaja mladíci zahrať na hudobných nástrojoch slovenskú hymnu. Ako vyzerá ich denný režim? Začína sa raňajkami, potom sa učia takmer tri hodiny slovenčinu, majú tvorivé dielne, spoločenské aktivity, pohovory a dostávajú informácie o Slovensku. Ich pobyt v Humennom je financovaný zo štátneho rozpočtu, ale aj z peňazí donorov, najmä z Ameriky. „Všetkých ich vnímame ako žiadateľov o azyl, všetkých sme si pred príchodom na Slovensko vyberali a bude im udelený azyl z dôvodu humanity,“ povedal riaditeľ Migračného úradu.

Humenčan Andrej Sivčo v tábore kedysi pôsobil ako učiteľ. „Medzi nimi som si našiel aj priateľov. Jedným z nich bol muž z Iránu, ktorý dnes žije a pracuje v Trnave. Veľmi dobré vzťahy som mal aj s jedným Kubáncom, ktorý bol u nás doma aj na návšteve. Dnes žije v Bratislave,“ poznamenal Sivčo.

O niekoľko týždňov už bude možné asýrskych kresťanov stretnúť v nitrianskom regióne. Peter Brenkus zo združenia Pokoj a dobro, ktoré skupine z Iraku pomáha, vysvetľuje, že už im pripravujú voľné domy a byty, kde budú žiť. Lokality zatiaľ nešpecifikoval. Brenkus je rád, že Slovensko podalo týmto rodinám pomocnú roku, pretože inak nemuseli prežiť.

Na Slovensko si priniesli nielen trpké spomienky, ale aj traumu. Z tej im v tábore pomáha aj psychológ, no zbavovať sa jej budú musieť mesiace, možno roky.

© Autorské práva vyhradené

115 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #Humenné #asýrski kresťania