V praxi to znamená, že mnohým dôchodcom sa penzijné minimum nebude valorizovať do smrti. Jeho zvýšenie môžu očakávať iba vtedy, ak porastie životné minimum, od ktorého sa dávka najnižšej penzie odvíja ako násobok.
V súčasnosti je však hranica životného minima vďaka nízkej až zápornej inflácii už tretí rok na rovnakej úrovni 198,09 eura a inflačné prognózy na najbližšie roky sa veľmi nemenia. Na druhej strane, zmeny v životnom minime zase nijako neovplyvňujú rast bežných dôchodkov, ktoré sa každoročne zvyšujú len valorizáciou.
„Takto je postavený zákon,“ potvrdil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Zdôraznil, že poberatelia minimálnych dôchodkov už akýsi „valoriačný bonus“ dostali práve vtedy, keď im tieto dôchodky priznali namiesto tých skutočne vypočítaných.
„Myslím si, že tento postoj nie je férový,“ povedal Pravde čitateľ s minimálnym dôchodkom v sume 328,90 eura za 43 odpracovaných rokov. Ten mu „tabuľkovo“ priznali od júla 2015, dostal naň príslušný výmer a začal ho aj poberať. Predtým mu však náležala penzia vo výške 316,30 eura.
A 1,90 eura tohtoročnej pevnej sumy valorizácie mu Sociálna poisťovňa prirátala práve k tejto sume. Keďže s výsledným dôchodkom 318,20 eura zostal pod hranicou najnižšieho dôchodku, z inštitúcie mu oznámili, že mu aj po 1. januári tohto roka naďalej patrí len pôvodné minimum, čiže mu zostáva 328,90 eura.
Zákon, ktorý zaviedol minimálny dôchodok, sa naozaj nezmieňuje o jeho „povinnej valorizácii“. Hovorí len o „prehodnocovaní“ vždy k 1. januáru z dôvodu valorizácie, ale aj zmeny sumy životného minima.
Valorizáciou sa tak zvyšuje iba „základná“ suma dôchodku, nie suma dôchodku zvýšeného na minimálny dôchodok. A pokým takto valorizovaná suma priznané dôchodkové minimum neprevýši, penzistovi sa naďalej bude vyplácať iba dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, vysvetlil Višváder.
Tento právny stav sa nepáči ani Jednote dôchodcov Slovenska. „Žiaľ, nateraz sa už so zákonom zrejme nedá nič robiť. Po voľbách, keď budeme hovori o 13. dôchodku, budeme iniciovať aj prehodnotenie minimálneho dôchodku. Nielen v otázke valorizácie, ale aj nastavenia iných parametrov,“ tvrdí predseda združenia Ján Lipiansky.
Ako dodáva, kritériá nároku na minimálny dôchodok asi neboli postavené celkom správne, pretože podľa odhadov, ktoré ministerstvo urobilo pred jeho prijatím, sa tento inštitút mal dotknúť asi 75-tisíc dôchodcov. „Sociálna poisťovňa ho však reálne vypláca len asi 55– až 58-tisíc poberateľom,“ uvádza Lipiansky.
Minimálny dôchodok schválil parlament na druhý raz, po prelomení prezidentovho veta, v júni minulého roka. Dôchodcom s nárokom ho priznali k 1. júlu, vyplácať im ho začali v novembri, aj s doplatkom za predchádzajúce mesiace.
Nový inštitút má zabezpečiť tým, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek a vykázali najmenej 30 rokov penzijného poistenia, príjem na takej úrovni, aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. Pri odvádzaní počas troch desaťročí tak dôchodcovi vznikol nárok získať penziu vo výške najmenej 136 percent sumy životného minima, čo aj pre tento rok predstavuje 269,5 eura.
Táto suma sa navyše za každý ďalší rok poistenia dvíha o dva percentuálne body, od 40 rokov dokonca o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia minimálna penzia predstavuje 340,8 eura.
Novinka len v druhom polroku minulého roka odčerpala zo štátneho rozpočtu 16,4 milióna eur. V tomto roku majú náklady dosiahnuť asi 31 miliónov eur.