Minister vnútra Robert Kaliňák v súvislosti s prijatím akčného plánu uviedol, že „miera napätia sa na Slovensku znižuje“, vidí však ďalšie možnosti ako zlepšovať výchovu a robiť osvetové programy. Tvrdil tiež, že polícia sa „dosť intenzívne venuje aj najmenším prípadom rasistických prejavov“.
Na chýbajúce vzdelávanie k ľudským právam upozornili v pripomienkovom konaní mimovládky. Iniciatíva Inakosť navrhla, aby rezort školstva dostal za úlohu vypracovať nové vzdelávacie materiály a publikácie, ktoré sa týkajú problematiky rasizmu, xenofóbie, homofóbie, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie. Vytvoriť by sa mali stratégie týkajúce sa vzdelávania a výchovy k ľudským právam, učebné metódy by mali podporovať kritické myslenie.
Rezort vnútra, ktorý dokument pripravoval, však túto pripomienku odmietol s tým, že touto oblasťou sa bude zaoberať iný akčný plán, ktorý má dopodrobna rozpracovať ministerstvo školstva. Ten sa však k tomu tak skoro nedostane. Na odobrenie vládou je už pripravený materiál, ktorým sa navrhuje odklad splnenia tejto úlohy. Akčné plány, ktoré sa týkajú výchovy k ľudským právam, či predchádzaniu rasizmu a xenofóbii, ale aj diskriminácie si vláda naplánovala vlani vo februári prijatím Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv.
Naplánované bolo aj schválenie programu opatrení pre LGBTI ľudí na roky 2016–2019. Rezort spravodlivosti ho predložil na pripomienkovanie v októbri. Napriek tomu, že v ňom vynechal možnosť uznania registrovaných partnerstiev, vláda o ňom doteraz nerokovala a už ani nebude. „Bolo tam veľké množstvo pripomienok, pomerne dlho sme ich spracovávali. Napokon sme sa rozhodli nepredložiť to na rokovanie vlády, pretože si myslím, že bude lepšie, keď niečo také bude riešiť budúca vláda,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Šarlota Pufflerová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť považuje taký postoj za alibilizmus. „Tieto veci by sa mali riešiť bez ohľadu na to, kto vládne,“ povedala Pufflerová. Aj pri čerstvo schválenom pláne na prechádzanie rasizmu a xenofóbie má obavy, aby nezostal len papieri. O väčšine opatrení, ktoré sú v ňom zahrnuté – ako vytvorenie analýzy o problematike rasizmu a xenofóbie, či webovej stránke s informáciami o problematike rasizmu, vzdelávaní policajtov, ale aj zamestnancov verejnej správy – sa podľa nej hovorilo už dávno, to, že sa idú ešte len plánovať svedčí o tom, že sa v tejto oblasti nerobí nič. Upozorňuje tiež, že plán nemá stanovený rozpočet a financie. „Má sa niečo urobiť, ale nie je jasné, kto to má urobiť a za čo. Budú mať napríklad na školenia a vzdelávanie zdroje?,“ spýtala sa Pufflerová.
Súhlasí tiež s tým, že ak sa hovorí o predchádzaní xenofóbie a rasizmu, nemala by pritom chýbať aj zmienka o vzdelávaní na školách. „Tým by sa len potvrdilo to, čo je nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť nejaké zmeny a bojovať s predsudkami a xenofóbiou,“ pripomenula Pufflerová.
Odmietla, že by na Slovensku boli „dobré výsledky“ v boji proti extrémizmu, naopak extrémizmus rastie. „Nie je namieste, aby minister chválil sám seba. Navyše v situácii, keď nemáme nijakú analýzu stavu aký tu je. Pritom vieme, že sa nám tu po lesoch preháňajú ozbrojení mladí chlapci, ktorí majú nebezpečné postoje a nemajú potuchy o ľudských právach, pričom polícia tvrdí, že s tým nemôže nič robiť. To podľa mňa nie je v poriadku,“ dodala.
V súvislosti s odkladaním naplánovaných úloh zdôraznila, že vláda by mala začať v prvom rade sama od seba. „Nemali by čakať, že niekto všetky tie veci, ktoré si naplánovali, spraví za nich – oni sú tí zodpovední. Musí sa to premietnuť v každodenných politikách a ich dostatočnom financovaní,“ uzavrela Pufflerová.
(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)