Nezamestnanosť na konci roka klesla prvýkrát po 25 rokoch

Premiér Robert Fico uznáva, že počet ľudí v evidenciách úradov práce sa znižuje aj vďaka sľubne rastúcej ekonomike. Podľa neho tiež zaberajú projekty zamestnávania ľudí z rizikových skupín financované z eurofondov, ktoré rozbehol jeho kabinet.

Vyzdvihol, že kým za Radičovej vlády stúpla miera nezamestnanosti na 14,73 percenta, v tomto volebnom období sa pomaly blíži k „magickej“ hranici 10 percent, ktorú v lete môže dokonca podliezť. Na adresu pravicových predchodcov premiér vyhlásil: „Mali priaznivý hospodársky rast, mali africký Zákonník práce, ktorý bol absolútne orientovaný na zamestnávateľov, mali malé zvyšovanie minimálnej mzdy, ale ich nezamestnanosť stúpla o 22 300 ľudí!“

Pri tomto porovnaní však premiér nepoužil správne údaje. V čase prechádzajúceho kabinetu nezamestnanosť očistená od ľudí na maródkach či na absolventskej praxi dosahovala 13,4 percenta.

Minister práce Ján Richter víta, že miera nezamestnanosti klesla v mesiaci december vôbec prvýkrát za ostatných 25 rokov. Podľa neho sa o to pričinili práve realizované projekty zamestnanosti, najmä pre mladých do 29 rokov.

„Prevetralo to aj celú kategóriu dlhodobo nezamestnaných,“ dodal. Pripomenul, že iba súčasná vláda mala odvahu prijať zákon, na základe ktorého si treba odpracovať aj dávku v hmotnej núdzi. Tak on, ako aj premiér otvorene hovoria o vysokom percente prakticky nezamestnateľného obyvateľstva s veľmi nízkym vzdelaním, zväčša aj nedokončenou základnou školou.

Opozícia však dáva na stôl príklad krajín V4, keď sa v tomto ekonomicky veľmi priaznivom období dostala nezamestnanosť v Česku už na hranicu 4,6 percenta, čo je po Nemecku (4,5 %) druhý najlepší výsledok v EÚ. Maďarsko, pripomína podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna, hlási nezamestnanosť 6,4, Poľsko 7,2 percenta. V médiách však už dávnejšie prebehlo, že Maďarsko si znížilo nezamestnanosť predovšetkým masívnym vyraďovaním z evidencie.

„Vláda na jednej strane sponzoruje drahé pracovné miesta cez investičné stimuly pre niekoľkých veľkých zamestnávateľov, a na druhej strane zanedbáva možnosť podpory trvale udržateľných pracovných miest po celom Slovensku, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou,“ hodnotí podpredseda KDH Július Brocka.

Aj za predchádzajúcich vlád však nezamestnanosť v sociálne vylúčených komunitách iba narastala, nevedeli si s ňou účinne poradiť.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si myslí, že na problém nezamestnanosti nejestvuje jediný všeliek. Pripomína, že ani v najlepšej „tigrej“ ére Slovenska sa ju nepodarilo zraziť pod osem percent.

Ku koncu novembra úrady práce hlásili 27 600 voľných pracovných miest, medzi nimi 8 310 miest pre operátorov a montérov strojov a zariadení či 4 457 miest pre kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov. Firmy majú problém všetky obsadiť, pretože nevedia nájsť vyučených odborníkov. Spomedzi absolventov stredných škôl, pripustil Richter, si dnes nevedia nájsť prácu ani skončení mechanici počítačových sietí či mechanici elektronici.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.