Očakávali ste, že aj rok 2015 bude rekordne teplý?
Už roku 2014 boli vydané dlhodobé predpovede, že ak nastúpi v roku 2015 aspoň stredne silný jav El Niňo, bude určite v celosvetovom priemere výrazne najteplejší v celej histórii meteorologických meraní. Naznačoval to aj rok 2014, ktorý bol tiež globálne rekordne teplý aj bez javu El Niňo.
Padali maximá aj na Slovensku?
Počasie je, prirodzene, premenlivé, a čím je menší región, ktorý hodnotíme, tým je vplyv premenlivosti počasia väčší. Môžeme teda povedať, že vplyv silného javu El Niňo mal na Slovensko len taký účinok, že sa zmenšila pravdepodobnosť výrazných krátkodobých ochladení. Rok 2015 bol druhým najteplejším od začiatku meteorologických pozorovaní u nás, teda od roku 1851, hneď po roku 2014, ktorý bol doteraz najteplejší. Vlani sme však aj tak mali niekoľko výnimočných rekordov. Na juhu Slovenska bolo až 23 dní s maximom teploty 35 °C a viac. Až 38 nocí bolo takých, že niekde na Slovensku neklesla teplota pod 20 °C, čo je charakteristika tropickej noci.
Boli podobne teplé obdobia aj v minulosti?
Počas posledných 135 rokov sa na Slovensku oteplilo v ročnom priemere približne o 2 °C, čo je taký rozdiel, ako normálne býva medzi Komárnom a Žilinou. Podobne sa oteplilo vo všetkých ročných obdobiach, najviac od januára do augusta. Tomu zodpovedá aj celkový priebeh počasia v posledných rokoch. Častejšie sa vyskytujú a dlhšie trvajú vlny horúčav, ale aj obdobia bez snehovej pokrývky v zime.
Ako úlohu v procese otepľovania zohrávajú ľudia?
Priemerná teplota na celej Zemi a aj na severnej pologuli sa v posledných 40 rokoch rýchlo zvyšuje predovšetkým v dôsledku silnejúceho skleníkového efektu atmosféry. Tento vývoj spôsobil človek tým, že vypúšťa do atmosféry Zeme veľké množstvo skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého z využívania fosílnych palív. Otepľovanie však nie je rovnomerné, pretože na počasie vplývajú aj také javy ako El Niňo, slnečná aktivita a sopečné erupcie.
Je Slovensko pripravené zvládnuť takéto klimatické zmeny?
Prípravou na možné dôsledky klimatickej zmeny sme sa na Slovensku začali zaoberať už roku 1991, keď bol pod gesciou ministerstva životného prostredia založený Národný klimatický program a začalo sa s prípravou návrhov adaptačných opatrení. Realizácia týchto opatrení je však limitovaná nedostatkom finančných prostriedkov, lebo niektoré opatrenia sú príliš nákladné. Ide najmä o protipovodňovú ochranu a vysporiadanie sa s obdobiami sucha.
Ktoré opatrenia sa podarilo zaviesť do praxe?
Ide najmä o protipovodňové opatrenia, opatrenia v poľnohospodárstve a lesníctve, veľa sa urobilo pri zatepľovaní budov a inštalácii klimatizácie, robia sa prípravy na zvládnutie možného príchodu nových biologických organizmov a chorôb z teplejších krajín.
Riešia aj dosah na zdravie ľudí či pitnú vodu?
Áno, aj tieto otázky sú predmetom adaptačných stratégií na klimatickú zmenu a sú zahrnuté v šiestich Národných správach o klimatickej zmene, ktoré prerokovala aj vláda SR. Čím rýchlejšie bude prebiehať klimatická zmena a čím pomalšie sa budú realizovať adaptačné opatrenia, tým budú aj spomínané negatívne dôsledky na Slovensku väčšie.
Môžeme teda čakať, že u nás bude stále teplejšie?
V scenároch možnej zmeny klímy predpokladáme na Slovensku ďalšie otepľovanie o 2 až 4 °C do roku 2100, pričom podobne ako doteraz nepôjde o otepľovanie rovnomerné, ale o dlhodobý trend rastu priemerov teploty vzduchu. Môžu sa teda občas vyskytnúť aj relatívne chladnejšie roky a mesiace, tých relatívne teplých bude však viac. Očakávame iba malú zmenu ročných úhrnov zrážok, viac by ich malo byť v zime a na severe Slovenska, o niečo menej v lete a na juhu Slovenska. Dôležité je však to, že zrážkové situácie by mali byť premenlivejšie ako doteraz, teda častejšie sucho a občas veľmi intenzívne prívalové dažde.
Čo by mali urobiť Slováci, aby otepľovanie zvládli?
Adaptovať sa na zmenu klímy môže každý, kto má dosť prostriedkov. Na Slovensku nebudú dôsledky klimatickej zmeny našťastie až také závažné ako v suchých alebo veľmi vlhkých tropických oblastiach a pri pobreží morí. Dôležité je znižovanie emisie skleníkových plynov do atmosféry.