Neprekvapilo vás, keď učitelia pred dvoma týždňami vstúpili s tromi svojimi požiadavkami do štrajkovej pohotovosti?
Nie, podobne ako v zdravotníctve aj v školstve je istá pravidelná frekvencia takýchto požiadaviek. Myslím si, že to načasovanie pred voľbami tiež nie je náhodné. Istú úlohu tam zohral samotný predvolebný čas a to, že učitelia sa domnievajú, že politické strany si túto agendu osvoja.
Dajú sa ich požiadavky splniť do volieb?
Či sa dajú naplniť z hľadiska štátneho rozpočtu a kedy, je otázka skôr pre ekonómov. Ale z časového hľadiska určite nie sú do volieb naplniteľné. Aj preto ide skôr o tlak, vzbudenie pozornosti v predvolebnom čase a o získanie prísľubu, že ich požiadavky budú zrealizované bez ohľadu na to, kto bude zostavovať novú vládu.
Mali ísť do štrajku skôr?
Určite. Aj vzhľadom na predvolebné obdobie je na rozhodnutia neskoro z hľadiska tých, ktorí sú pri vláde. Možno si to mohli načasovať na posledný, prípadne predposledný rok tejto vlády. Myslím si, že v tomto prípade nemá vláda veľmi na výber. Je pár týždňov pred voľbami.
Ako dlho vydržia?
Neviem, nerada by som to predpovedala. Ale myslím si, že veľkú úlohu v tom zohrajú nálady verejnosti a špeciálne rodičov, najmä rodičov detí na základných školách. Pre nich to vytvára isté napätie, potrebu starostlivosti o deti a otázka je, či je naozaj väčšina rodičov presvedčená o oprávnenosti požiadaviek učiteľov. Myslím si, že na Slovensku prevláda skôr názor, že učitelia by mali byť lepšie pripravovaní a celé vzdelávanie by malo byť kvalitnejšie. Všeobecné presvedčenie, že učitelia si plošne zaslúžia viac, asi nepanuje.
Znamená to, že nemajú dostatočnú podporu v spoločnosti?
Je to podobné ako so zdravotníctvom, ku ktorému však panuje väčší rešpekt, lebo ľudia sa boja o zdravie. Boja sa povedať svoj názor, respektíve chcú veriť, že v prípade lepších platov by tá starostlivosť bola lepšia. Hoci možno to tiež už nie je také pevné presvedčenie. Ale v školstve si myslím, že radšej očakávajú výsledky a až potom by priznali nárok na väčší plat. Ľudia stále poukazujú na to, koľko majú učitelia voľna a myslia si, že nie sú časovo tak vyťažení ako ľudia v iných profesiách. Aj keď všeobecne sa deklaruje, že vzdelanie je hodnota, ktorá by z dlhodobého hľadiska riešila problémy tejto spoločnosti.
Učitelia hovoria, že nebojujú len o platy, ale aj o česť a dôstojnosť.
Profesijná skupina, ktorá sa neohlási a nezviditeľní, môže ťažko očakávať, že to za ňu urobí niekto iný. Myslím si, že v tomto prípade ide aj o istú generačnú výmenu, za štrajkom sú najmä mladí ľudia, ktorí predstavujú novú generáciu učiteľov. Svojím spôsobom je to aj taký apel, aby do školstva vstúpili mladí kvalifikovaní ľudia s iným typom myslenia a prístupu k tejto profesii. Ide aj o snahu získať štatút a dôstojnosť, ktorú mali pred mnohými desaťročiami.