Tábor pre Židov menia na múzeum holokaustu

Ako smutná pripomienka tragického osudu slovenských Židov pretrval areál bývalého pracovného a neskôr koncentračného tábora v Seredi. Od roku 2009 sa postupne mení na múzeum holokaustu a v utorok jeho zrekonštruovanú časť slávnostne otvárajú. Stane sa tak len deň pred Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu.

26.01.2016 09:00 , aktualizované: 16:09
múzeum, koncentráčný tábor sereď, Foto: ,
Stála výstava, ktorá sa venuje histórii holokaustu na Slovensku, je umiestnená v prvom baraku bývalého pracovného a neskôr koncentračného tábora v Seredi.
debata (5)

Situáciu slovenských Židov počas druhej svetovej vojny chcú predstaviť v piatich barakoch. Už sedem rokov patria Slovenskému národnému múzeu – Múzeu židovskej kultúry 2009, dnes sú národnou kultúrnou pamiatkou. Neskôr k nim pribudli aj ďalšie budovy, ktoré tvorili areál tábora.

V súčasnosti je zrekonštruovaný prvý a piaty barak. Do prvého umiestnili stálu výstavu venovanú histórii holokaustu na Slovensku od roku 1938 do roku 1945. Časť z nej sem premiestnili z nitrianskej synagógy, ale zasadili ju do nového kontextu a výtvarného spracovania.

Navrhol ho už zosnulý výtvarník Milan Veselý, prácu dokončila jeho dcéra. „Kto tú výstavu predtým videl, nespozná ju,“ myslí si riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

Časť priestoru predelil výtvarník stenami a zhlukmi sklenených panelov, čím vytvoril zákutia s nádychom intimity. Na ne umiestnili dobové fotografie z táborov, deportácií či dobových tlačovín. Temnosť zachyteného obdobia podčiarkuje čierna farba stien s bielymi symbolmi či nápismi a čierne kovové lemovanie panelov.

„Veľmi dôležitý je lektorský výklad. Výstavu nedoplnia špeciálne školení lektori len historickými súvislosťami, vnesú do nej aj výpovede a spomienky tých, čo prežili, s ktorými sme v úzkom kontakte,“ doplnil Korčok.

Súčasťou expozície je aj niekoľko osobných... Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
koncetračný tábor Sereď, múzeum. Súčasťou expozície je aj niekoľko osobných predmetov Židov, ktorí prešli tábormi.

Steny budovy ďalej lemuje viacero sklenených panelov s množstvom mien. Niektoré sa prekrývajú. „Sú na nich mená Židov zo štyroch deportačných transportov,“ hovorí Korčok s tým, že zo Slovenska ich počas prvej deportačnej vlny v roku 1942 vypravili celkovo 57.

V tejto časti pracovali výtvarníci aj s drevenými podpornými stĺpmi. Použili aj také, ktoré sa zachovali z čias tábora. Pristavili k nim podstavce, na ktoré položili osobné predmety obyvateľov tábora. Je tu napríklad kufor či mužské a detské topánočky. Vystavené predmety chráni sčasti sklo a sčasti kovové pletivo, ktoré pripomína bránu koncentračného tábora.

Do piateho baraka umiestnili kancelárie a vzdelávacie centrum. „Minulý týždeň sme oslovili všetky školy s ponukou vzdelávacích prednášok spojených s prehliadkou múzea,“ povedal Korčok. Pracovníci múzea spracovali prednášky na desať tém, ku ktorým ponúkajú asi 30 filmov.

Momentálne rekonštruujú štvrtý barak. Miesto tu má nájsť pamätník pre všetkých Židov z územia Slovenska, ktorí neprežili holokaust. Časť priestorov bude venovaná záchrancom s ocenením Spravodliví medzi národmi, ktorí riskovali vlastný život a pomáhali Židom. „Verejnosti by sme mali predstaviť expozíciu začiatkom júna,“ avizoval Korčok.

Situáciu slovenských Židov počas druhej... Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
koncentráčný tábor sereď, topánky,, Situáciu slovenských Židov počas druhej svetovej vojny chcú predstaviť v piatich barakoch.

Na príprave múzea pracujú odborníci od roku 2009. Dôležitú úlohu v nej zohrávajú aj rozhovory s tými, čo v tábore prežili. Podľa riaditelia sa rozprávali už s vyše štyridsiatimi ľuďmi. Medzi nimi boli aj dvaja izraelskí architekti, ktorí pomohli pracovníkom múzea s náčrtmi vnútorného usporiadania budov.

Tí, čo prežili, rozdeľujú obdobie fungovania tábora na prvú a druhú Sereď. Prvá je pomenovanie pre obdobie, keď tábor fungoval ako pracovný. Keď sa zmenil v roku 1944 na koncentračný, pamätníci hovoria o druhej Seredi. Vtedy tu velil tyran Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmanna, zodpovedného za riešenie židovskej otázky.

Podmienky Židov počas týchto dvoch etáp tábora chcú ukázať v druhom a treťom baraku. Kedy to bude, závisí od peňazí.

Medzi prvým a druhým barakom je odstavený zrekonštruovaný vlakový vozeň, v ktorom počas holokaustu deportovali Židov. „Aj vďaka nápisom obetí, ktoré sa tu zachovali, to vieme povedať na sto percent,“ povedal Korčok s tým, že vozeň objavili náhodou v obci Naháč v Trnavskom okrese.

Slovensko má prvé múzeum venované holokaustu

Prvé múzeum holokaustu na Slovensku otvorili dnes v Seredi v areáli bývalého pracovného a koncentračného tábora. Počas druhej svetovej vojny v ňom bolo väznených približne 16-tisíc Židov. Na otvorení múzea sa zúčastnil prezident Andrej Kiska, predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, predseda vlády SR Robert Fico, jeho český kolega Bohuslav Sobotka, podpredseda izraelského parlamentu Knesset Jicchak Vaknin, ale aj ľudia, ktorí hrôzy holokaustu prežili.
Úlohou múzea nie je podľa premiéra Fica vyvolávať pocity stiesnenosti a skľúčenosti, má pripomínať obdobie holokaustu a učiť o ňom mladých. "Chceme, aby sem chodili študenti so svojimi pedagógmi tak, ako chodia k pamätníku SNP v Banskej Bystrici, aby sa moderným spôsobom oboznámili s tým, čo za hrôzy sa diali počas II. svetovej vojny. Verím, že toto miesto tento účel aj naplní. Musíme dokumentovať tragédiu slovenských Židov, musíme,“ povedal v príhovore predseda vlády.
Zdroj: SITA

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Sereď #holokaust #múzeum