Čo hovoríte na doterajší priebeh štrajku?
Ťažko mi hodnotiť priebeh štrajku, keď sme ho neorganizovali. Keby sme to porovnali s rokom 2012, tak my sme mali napojenosť na štrajk v prvý deň 68 percent, čo je podľa našich prepočtov asi 86-tisíc ľudí a tretí deň bola klesajúca tendencia na 12 percent. Štrajk sme prerušili, pretože sme vedeli, že ďalší deň by už takmer nikto neštrajkoval. Ľudia sa obávali o svoje zárobky, hlavne nízkopríjmové skupiny ako začínajúci pedagógovia.
Je dôležité, koľko učiteľov štrajkuje?
Podľa mňa áno. Je dokázané aj v rámci rozhovorov s kolegami z iných štátov, že štrajk je úspešný, pokiaľ je zapojených viac ako 50 percent.
Ako si vysvetľujete, že najviac škôl bolo zatvorených v Bratislavskom kraji a najmenej na východe?
Je to pochopiteľné, lebo náklady na život sú v Bratislave vyššie. Nehovorím o cenách potravín, skôr myslím na bývanie alebo na služby. Celkovo platy začínajúcich pedagógov sú nižšie. Poukazujeme na to už niekoľko rokov a potrebujeme to zmeniť.
Dokedy by mali učitelia v štrajku vytrvať?
Ťažko predpovedať. Bude to závisieť od ochoty tých, ktorí štrajkujú, a, samozrejme, od ich solventnosti, akú dĺžku štrajku si môžu dovoliť.
Môžu teraz učitelia očakávať, že problémy v školstve vrátane platov bude nová vláda riešiť už od svojho nástupu?
Čo sa teraz deje, má svoje pozitívne stránky. Verejnosť sa zaoberá situáciou v školstve, kvalitou vyučovania, materiálno-technickým vybavením, postavením učiteľov a platmi. Myslím si, že politici zvážia situáciu a niektorí aj budú upravovať svoje volebné programy.
Čo by sa muselo stať, aby odborový zväz po nástupe novej vlády vyhlásil štrajk?
V krátkosti možno povedať, že potrebujeme presne vedieť, čo chce urobiť nová vláda, ako to chce urobiť a kedy. Pokiaľ pôjde o reálne priority, budeme o nich rokovať. Keby sme videli, že pre novú vládu nebude školstvo hlavnou prioritou a niekde sa posúva, je predpoklad aj možných protestov.