„Banskobystrický samosprávny kraj načierno zamestnával bodyguardov. V zmysle čerpania verejných prostriedkov, štátnych aj európskych, taký zamestnávateľ nemôže čerpať finančné prostriedky,“ uviedol Jahnátek. Kraj tak nebude môcť získať peniaze napríklad na cestnú infraštruktúru či domovy dôchodcov, ktoré má v správe.
V rámci spomínanej výzvy sa obce a mestá budú môcť z programu rozvoja vidieka uchádzať o 2,1 miliardy eur. Miestna samospráva v Banskobystrickom kraji by však o peniaze prísť nemala, namiesto úradu kraja sa na príprave projektov bude podieľať iná inštitúcia.
Kotlebov úrad by sa do prác na projektoch pre obce a mestá zrejme aj tak nezapojil. Riaditeľ úradu Banskobystrického kraja Milan Uhrík vlani v decembri oznámil, že kraj nepodpíše s ministerstvom poľnohospodárstva dohodu o spolupráci na projektoch financovaných z EÚ v rozpočtovom období 2014 až 2020. Tvrdil, že ministerstvo navrhlo nevýhodné podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť vysoké pokuty.
Kotleba, ktorý bol predsedom Banskobystrického kraja zvolený v priamej voľbe obyvateľmi, pri nástupe do úradu na konci roku 2013 vyhlásil, že sa bude usilovať o zníženie závislosti kraja na EÚ. Kotleba sa dlhodobo netají nielen svojim kritickým postojom voči Rómom či migrantom, ale vymedzil sa aj voči EÚ.
Vlani sa Kotleba dostal do centra pozornosti po tom, čo odmietol podpísať pridelenie schválenej dotácie na kultúrny projekt o extrémizme alebo na usporiadanie iného festivalu.