Zaujíma ich, ako zabezpečia, aby partner zdedil ich majetok, alebo ako sa môžu starať o jeho dieťa. Právnička tvrdí, že neheterosexuáli potrebujú na bežné veci oveľa viac energie a byrokracie alebo sa vôbec nedajú vyriešiť.
Faktom teda je, že oproti manželom a manželkám má LGBTI komunita oveľa viac polien pod nohami. Z pohľadu nášho právneho poriadku páry rovnakého pohlavia totiž vôbec neexistujú. Právnička poradensko-komunikačného centra pre LGBTI ľudí rieši majetkové vzťahy partnerov, dedenie, ale aj otázky rodičovstva.
„Na Slovensku je iba jeden právne uznaný inštitút spolužitia, a to výlučne pre páry odlišného pohlavia, teda manželstvo. Inštitút partnerstva absolútne nie je upravený. Najčastejšie otázky klientov sa teda týkali toho, ako právne upraviť, že nie sú považovaní za blízke osoby a či sa to vôbec dá nejako vyriešiť,“ opísala svoje skúsenosti právnička centra. Svoje meno nechcela uviesť, pretože zamestnávateľ, u ktorého pracuje, si neželá, aby sa jej meno spájalo s poradenským centrom LGBTI.
Gejovia alebo lesby napríklad nemôžu získavať informácie o zdravotnom stave svojho partnera, ako je to bežné v prípade manžela, manželky, detí alebo rodičov. Ak sa chcú informovať, ako je na tom ich partner, potrebujú písomné vyhlásenie plnej moci s úradne overeným podpisom. Nie každý má však papier s vyhlásením stále pri sebe, aby mohol povedzme pri nehode preukázať, že zranený je jeho partner.
„Klienti majú rôzne skúsenosti. Aj takú, že ich bez problémov informovali, neriešili právne záležitosti a pozerali sa na prípad skôr z ľudskej stránky, ale mali aj skúsenosti, že ich v žiadnom prípade nechceli informovať. Lenže keď ide o ohrozenie života, kto bude rozmýšľať, či má v kabelke plnú moc aj s úradne osvedčeným podpisom?“ konštatovala právnička.
Majetkové záležitosti partnerov sa podľa nej dajú riešiť písomnými dohodami, ktoré sú šité na mieru a presne uvádzajú, kto koľko investoval, splácal úver a podobne. V prípade dedičstva neexistuje iná možnosť ako závet.
LGBTI ľudia v poradenskom centre zisťujú tiež, ako je to v prípade, že jeden z partnerov má dieťa. Zaujíma ich napríklad, či môžu zastupovať rodiča v konaní pred školou. Takéto prípady rieši vyhlásenie o blízkej osobe.
V mnohých prípadoch musíme povedať, žiaľ, toto sa už nedá, toto nie je možné, pretože legislatívne vákuum v tejto oblasti na Slovensku je veľmi veľké.Romana Schlesinger, manažérka poradenského centra pre LGBTI ľudí
Rôzne vyhlásenia a dohody sa však dajú využiť iba striedmo. „V mnohých prípadoch musíme povedať, žiaľ, toto sa už nedá, toto nie je možné, pretože legislatívne vákuum v tejto oblasti na Slovensku je veľmi veľké,“ povedala manažérka centra Romana Schlesinger.
Okrem právnych záležitostí vzťahov sú najväčším problémom neheterosexuálov strach osloviť niekoho na večierku, predsudky okolia či skrývaný vzťah. Často sa zoznamujú na internete práve z dôvodu väčšieho bezpečia. Mnohí z nich majú obavy stretnúť sa s niekým na verejnosti alebo sa pokúsiť o zoznámenie na bežných miestach, ako sú reštaurácie alebo kino. „LGBTI ľudia vo vzťahoch často čelia predsudkom okolia. Pokiaľ taja svoju identitu, skrývajú svoju sexuálnu orientáciu alebo transrodovú identitu, taja aj vzťah. Takže ich vzťahy sú často neviditeľné a žité iba na pár štvorcových metroch, teda doma,“ vysvetlila psychologička Katarína Franeková.
Ako ďalej uviedla, dôležitú úlohu v týchto vzťahoch zohráva aj situácia, keď sa vo vzťahu stretnú partneri, ktorí sú v rôznych štádiách takzvaného coming outu (zdôverenie sa so svojou orientáciou alebo transidentitou druhým ľuďom a prijatie orientácie samým sebou – pozn. red.). Jeden z nich je už so svojou identitou vyrovnaný, druhý ešte nie, čo môže vzťah skomplikovať.
„Môže to vyzerať tak, že jeden z partnerov nechce druhého priznať na verejnosti. Pred jeho rodinou vystupuje ako kamarát. To spôsobuje situácie, keď partner ktorý je trochu ďalej v prijatí seba samého, má pocit, že ten druhý sa zaňho hanbí alebo si ho neváži,“ doplnila Franeková.
Počet klientov, ktorí sa radia s poradenským centrom, každoročne stúpa. Vlani oproti roku 2014 sa ich počet zdvojnásobil. Poradenské služby využilo 153 klientov.
Diskriminácia škodí ľuďom i ekonomike
Diskriminácia lesieb a gejov ubližuje nielen im, ale škodí aj ekonomikám jednotlivých krajín. Upozorňuje na to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý sa odvoláva na štúdie z viacerých krajín.
S problémami sa gejovia a lesby stretávajú už na školách. Výskum v USA, vo Veľkej Británii a v Thajsku ukázal, že polovica až dve tretiny LGBTI študentov je šikanovaná v škole a až tretina z nich školu radšej nechá.
Šikanovanie, izolácia a odmietnutie rodinou často vedie nielen k tomu, že opustia školu, ale aj končia na ulici. Ľudia s neheterosexuálnou orientáciou majú podľa viacerých štúdií vyššiu mieru chudoby ako zvyšok obyvateľstva. Oveľa častejšie trpia aj depresiami. Podľa prieskumu neziskovej organizácie Trevor Project mladí gejovia a lesby v USA v porovnaní s ostatnými štyrikrát častejšie uvažujú o samovražde alebo sa o ňu pokúsia, u transsexuálnych ľudí je to až desaťnásobne viac.
Pre ustavičné šikanovanie a posmešky často nechajú svoju prácu a to v konečnom dôsledku poškodzuje aj ekonomiku. Výšku škody je ťažké presne zistiť, podľa pilotnej štúdie, ktorú robila Svetová banka v Indii, sa však odhaduje, že hospodárstvo tejto krajiny diskrimináciou LGBTI ľudí môže ročne prichádzať o 32 miliárd dolárov. V Indii je homosexualita stále trestný čin.
„Odmietajú ich vlastné rodiny… sú vyhadzovaní z domu… vytláčaní zo škôl. Príliš veľa LGBTI ľudí je nezamestnaných, bezdomovcov. Situácia transrodových ľudí je ešte horšia. Pre jednotlivcov a ich rodiny je to osobná tragédia. A pre spoločnosť je to zahanbujúce mrhanie ľudským talentom a hospodárskym potenciálom,“ povedal nedávno generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. (bd)