Čo najviac trápi Bratislavčanov a Košičanov?

Ukázal, že Bratislavčania nie sú spokojní s prácou samosprávy a administratívnych služieb. Košičania sa zase sťažovali na problémy s dopravou. Spokojnosť však vládla s možnosťami na športovanie a v hlavnom meste sa k tomu pridala aj dobrá ponuka práce.

Prieskum Európskej komisie z jari minulého roka hodnotil 83 európskych miest. V každom meste svoj názor vyslovilo 500 obyvateľov. Podľa zistení sa najlepšie žije v severských krajinách, v litovskom Vilniuse či severoírskom Belfaste. Naopak, nespokojnosť panuje v talianskom Palerme či Neapole, gréckych Aténach alebo v maďarskom Miškolci.

Odborníkov neprekvapilo, že ľudia ocenili v Bratislave pracovné príležitosti. Podľa prezidentky Asociácie komunálnych ekonómov Evy Balážovej za prácou do hlavného mesta prichádzajú ľudia z chudobnejších regiónov a na rozdiel od iných častí Slovenska sa môže pochváliť nízkou nezamestnanosťou. Potvrdzujú to aj slová 32-ročnej Gabriely z Rimavskej Soboty. „Pracujem tu od skončenia vysokej školy. Prešla som viacerými povolaniami a vždy, keď som o prácu prišla, netrvalo dlho, našla som si novú,“ uviedla Gabriela.

Nepriaznivé hodnotenie obyvatelia vystavili bratislavskej samospráve. Až 60 percent opýtaných súhlasilo s názorom, že ľuďom nepomáha. Bratislava skončila na chvoste dôvery k miestným úradom spolu s Palermom a Rímom.

„Problémy so samosprávou v hlavnom meste sú viac medializované, a preto ľuďom udierajú do očí viac ako napríklad problémy s vysokými cenami bytov či dopravou v hlavnom meste," povedala sociologička Zuzana Kusá.

Poslankyňa mestského parlamentu Elena Pätoprstá tento výsledok považuje za memento a dôkaz, že ľudia si začali uvedomovať dôležitosť komunálnej politiky. „Skôr by ma vydesilo, keby z prieskumu vyšlo, že Bratislavčania sú s fungovaním samosprávy a verejnými inštitúciami spokojní," povedala poslankyňa. Jej kolega, mestský poslanec Martin Borguľa, pripísal tento výsledok tomu, že ľudia si viac začali všímať zlé rozhodnutia samospráv a následné dopady na ich bežný život.

Prieskum ukázal nespokojnosť verejnosti s dopravou v Košiciach. Kritizovalo ju až 45 percent opýtaných. Ekonómka Eva Balážová tieto nálady pripísala rekonštrukcii košických električkových tratí. Tá bola v plnom prúde v čase, keď sa celoeurópsky výskum uskutočnil. „Toto obdobie bolo pre Košičanov mimoriadne traumatizujúce a celkom určite sa to premietlo do prieskumu," mienila.

Dobré hodnotenie v Košiciach mali športové možnosti. Ocenilo ich viac ako 50 percent opýtaných. Podľa politológa Tomáša Koziaka napriek zisteniam prieskumu na východe nie je dostatok športovísk, chýbajú kryté plavárne a verejné dostupné ihriská. Podľa sociologičky Zuzany Kusej Slováci už asi nemajú očakávania, že by sme mali mať aj športoviská, ktoré by boli dostupné aj nižším príjmovým vrstvám.

Aj bratislavská mestská poslankyňa Elena Pätoprstá zdôraznila, že hoci štát investuje peniaze do špičkových klubov, kde trénujú profesionálni športovci, zabúda sa na verejné bezplatné športoviská, ktoré by boli bezplatné. „Stavajú sa veľké futbalové či hokejové štadióny, ale malo by sa viac začať myslieť na miesta, kde by si ľudia mohli prísť zašportovať bezplatne, pretože nie každá rodina si môže dovoliť platiť hokejový klub či návštevy fitnesscentra,“ dodala poslankyňa.

So zeleňou boli v prieskume spokojní najmä vo švédskom Malmö, Mníchove a poľskom Bialystoku. Košice sú v tejto kategórii skokanom, keďže zaznamenali v porovnaní s rokom 2012 nárast spokojnosti až o 18 percent. Pod tento úspech sa pravdepodobne podpísala revitalizácia mesta pri príležitosti Európskeho hlavného mesta kultúry.