Rozdelením funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady sa Harabin počas funkčného obdobia súčasnej vlády dostal mimo mocenského vplyvu. Táto zmena, zakomponovaná aj v ústave, čiatočne zmiernila rozpory medzi sudcami, ktorí dlhé roky bojovali proti sebe. Na šéfovské stoličky oboch inštitúcií sa dostali dve ženy. Najvyšší súd riadi Daniela Švecová a Súdnu radu, ktorá okrem iného rozhoduje aj o tom, kto bude sudcom, Jana Bajánková.
Tieto kroky ministra spravodlivosti Tomáša Boreca hodnotí Združenie sudcov za Otvorenú justíciu pozitívne. „Jeho predsedníčka Daniela Švecová za uplynulý rok prijala opatrenia, ktorými napravila mnohé problémy, zanechané jej predchodcom. Vrátila sudcom ich špecializáciu, posilnila po dlhých rokoch Najvyšší súd kvalitnými sudcami z krajských súdov,“ vymenúva prezidentka združenia Katarína Javorčíková.
Významnou zmenou prešiel aj Občiansky zákonník, do ktorého sa dostali paragrafy chrániace ľudí pod úžerou.
Minister považuje za prelomové aj prepracovanie a schválenie nového Občianskeho súdneho poriadku. „Týmto dňom súdy definitívne opustia socialistický Občiansky súdny poriadok z roku 1963 a začnú sa riadiť modernými pravidlami. Súdne konanie bude môcť byť vďaka nim efektívnejšie, rýchlejšie a najmä spravodlivejšie,“ vyhlásil Borec začiatkom roku, keď hodnotil zmeny v justícii.
Úspechom je podľa neho aj to, že sa mu podarilo zatočiť so šmejdami či úžerníkmi, zaviesť elektronickú zbierku zákonov. Za štyri roky vo vláde sa mu však nepodarilo vyriešiť zdĺhavé rozhodovania súdov, čo ľudia asi najviac pociťujú. Svoje urobili aj pochybenia niektorých sudcov. Od roku 2012 sa tak nedôvera voči súdnictvu zvýšila zo 67 na 74 percent.
Aj preto považuje Združenie sudcov za Otvorenú justíciu za dôležité, že sa vytvorili zásady výberu sudcov a Etického kódexu sudcov, udiali sa však až na konci volebného obdobia. „Ich prijatím a dodržiavaním sudcami môže justícia získať na svojej dôveryhodnosti,“ myslí si Javorčíková.
Významnou zmenou prešiel aj Občiansky zákonník, do ktorého sa dostali paragrafy chrániace ľudí pred úžerou. Kvôli neschopnosti splácať dlhy niektorým nebankovkám siahli totiž exekútori na dôchodky tisícom seniorov, mnohým zostalo na účte len pár eur, niektorí prišli aj o byty.
Od júla minulého roku už exekútori nemôžu zobrať ľuďom strechu nad hlavou pre dlhy do 2-tisíc eur. Pri vymáhaní dlhu nad 500 eur už trovy exekúcie nesmú byť vyššie ako pohľadávka a exekútor nesmie blokovať majetok prekračujúci výšku dlhu. V prípade dobrovoľnej dražby sa nehnuteľnosti môžu predávať len za trhovú cenu. Zdravotne postihnutým ľuďom zase exekútori nemôžu v prípade problémov so splácaním úverov zobrať auto. Požičiavať peniaze po novom môžu iba nebankovky, ktoré majú licenciu od Národnej banky.
Na zákonoch o ochrane spotrebiteľa či Občianskom zákonníku spolupracovala s poslancami Smeru najmä štátna tajomníčka rezortu Monika Jankovská. Tá spolu s Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na ministerstve riešila aj konkrétne prípady. Po celom Slovensku zbierala podnety a robila osvetu, aby ľudia pri pôžičkách nenaleteli podvodníkom.
Posunom je aj zavedenie elektronických náramkov pre páchateľov menej závažných trestných činov, ktoré má viesť k úsporám štátu v oblasti väzenstva. Títo odsúdení si odpykávajú trest doma, náramky im dovolia aj pracovať a živiť rodinu. To prispeje k zníženiu nárokov ich rodín na sociálne dávky. Pomôcť by mali aj pri prevencii domáceho násilia. Minister si môže pripísať k dobru aj to, že konečne po rokoch začala fungovať trestná zodpovednosť firiem.
Pre odbornú, ale aj laickú verejnosť vytvorili ministerskí úradníci Elektronickú zbierku zákonov, právne normy tak budú na internete k dispozícii pre všetkých. Len pred niekoľkými mesiacmi mu do agendy z rezortu diplomacie pribudla tiež agenda ľudských práv. V tej už však žiadne požiadavky občianskych aktivistov nedokázal naplniť.
Podľa Združenia sudcov Za otvorenú justíciu rovnako dopadlo aj riešenie zaťaženosti sudcov. Ako tvrdia jej zástupcovia, Súdna rada nevyvinula v tejto oblasti dostatočný tlak na politikov a nezabezpečila ani personálne posilnenie poddimenzovaných súdov. Vytýkajú rade, že problémy sa riešili len na súdoch, kde sú členovia Súdnej rady predsedami súdov. Rada tiež nebola schopná verejnosti ani sudcom objasniť svoj postup pri predkladaní návrhov prezidentovi na odvolanie sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov. Keď niektorých sudcov navrhla odvolať a iných nie.
Výmenu a dopĺňanie sudcov zastavilo tiež zavedenie bezpečnostných previerok pre všetkých sudcov, ktoré skončilo na Ústavnom súde. Ten o ich osude doteraz nerozhodol. Previerkam sa musia podrobiť len začínajúci sudcovia, čo predlžuje ich nástup na súdy, ktoré bojujú s narastajúcou agendou. Sudcovia síce stíhajú priebežne rozhodovať o nových veciach, so starými sa však doteraz nevysporiadali.
Borec pripustil, že súdy sa v dĺžke súdnych konaní neposunuli. Za jednu z príčin považuje aj nárast najmä hromadných žalôb, ktoré zaplavili súdy. S tými sa boria dodnes. „Podarilo sa udržať dĺžku konania. Efektivita práce sudcov sa zvýšila,“ zhodnotil minister spravodlivosti.
Počas svojho pôsobenia čelil odvolávaniu v parlamente a musel tiež hasiť štrajk zamestnancov v justícii nespokojných s nízkymi platmi. Borec musel o peniaze pre rezort, ktorý mu sťažovali sudcovia svojimi platovými požiadavkami, bojovať. Pre nespokojných zamestnancov justície vybojoval zvýšenie platov v priemere o 30 eur od januára tohto roku. V prieskume agentúry MVK skončil z 13 hodnotených ministrov Ficovej vlády ako predposledný, za ním bol už len minister zdravotníctva.
Aj nové vedenie a zloženie Súdnej rady už bolo podrobené kritike. Prezidentke združenia sudcov sa nepáči rozhodovanie členov rady o nomináciách na najvýznamnejšie posty, na medzinárodné súdy v Štrasburgu či Luxemburgu. „Napriek ponuke kvalitných a uznávaných autorít nominovala kandidátov, ktorí takéto požiadavky nespĺňali,“ tvrdí Javorčíková.