Analýza: Na cestách pritvrdili, s násilím sa polícii bojovať nedarí

Štyri roky bez káuz či väčších škandálov. Polícii sa darilo objasňovať viac trestných činov či znižovať nehodovosť, ale nepodarilo sa jej skrotiť cestných pirátov.

12.02.2016 07:00
extrémisti, radikáli, polícia, zásah Foto: ,
Zásah polície proti radikálnym extrémistom v Bratislave, jún 2015.
debata (26)

Prestíž rezortu vnútra však kazil nezvládnutý boj s extrémizmom či domácim násilím, ktoré musel neraz vysvetľovať minister.

Jednou z hlavných priorít ministra vnútra Roberta Kaliňáka bola väčšia bezpečnosť na cestách. V programovom vyhlásení sa jeho rezort v tejto oblasti zaviazal „pokračovať v nastúpenom trende a naďalej zavádzať opatrenia na znižovanie počtu obetí, zranených a dopravných nehôd“. Za uplynulé štyri roky síce klesla nehodovosť, nie však výrazne. Kým v roku 2012 sa stalo takmer 14-tisíc havárií, vlani ich bolo 13,5-tisíca. V štatistikách mŕtvych na cestách sa však v poslednom období objavuje čoraz viac chodcov. Polícia tvrdí, že robí preventívne opatrenia, rozdáva reflexné prvky, organizuje prednášky, dohovára aj pokutuje. Na mnohých peších to však neplatí.

Červené čísla policajných štatistík by sa však podľa dopravného analytika Jána Bazovského nemali pripisovať len na vrub strážcov zákona. Akoby bezpečnosť cestnej premávky ležala len na ich pleciach. „Nie je to však len problém policajtov, ale začína sa to vzdelávaním a pokračuje právnym vedomím každého účastníka premávky,“ myslí si Bazovský. V budúcnosti je podľa neho potrebná osveta nielen zo strany polície, ale aj ostatných rezortov, ako je školstvo či zdravotníctvo.

Súčasťou prezbrojenia armády má byť vrtuľník... Foto: SIKORSKY.COM
Black Hawk, vrtuľník, helikoptéra, armáda Súčasťou prezbrojenia armády má byť vrtuľník Black Hawk UH-60M.

Ambíciou bolo aj „razantne zasiahnuť proti cestným pirátom“. Podarilo sa to však len čiastočne, aj to až v úvode tohto roka, keď vstúpila do platnosti novela zákona o cestnej premávke. Priniesla vyššie pokuty, ktoré sa môžu vyšplhať až do tisíc eur. Z novely však vypadlo dôležité ustanovenie, ktoré určovalo, čo je závažné porušovanie pravidiel na ceste. A tak za to, za čo vlani hrozila strata vodičského preukazu a dlhoročný zákaz šoférovania, dnes hrozí len pokuta. Na druhej strane novela priniesla prísnejšie podmienky pre šoférov, ktorí jazdia pod vplyvom alkoholu. Takí vodiči musia aj napriek tomu, že ich psychológ vyhlási za spôsobilých, absolvovať psychologické poradenstvo. Pohovorom u psychológa sa nevyhnú ani chodci, ktorí pri dopravnej nehode nafúkajú, či cyklisti.

Na boj s chronickými porušovateľmi dopravných predpisov prijalo ministerstvo vnútra ešte v roku 2012 zákon o objektívnej zodpovednosti, podľa ktorého za priestupky spáchané na cestách zodpovedá majiteľ auta a nie vodič, ktorý práve sedí za volantom. Zákon sa však reálne začne plniť až v tomto roku. Objektívnu zodpovednosť by totiž mala polícia kontrolovať pomocou stacionárnych radarov, na ktoré pred pár dňami vypísal rezort výberové konanie. V závere tohto roka ich plánuje nainštalovať 739. Evidenčné čísla áut, ktoré porušujú predpisy, zachytia kamery a automaticky zašlú tento záznam do softvérového centra, kde sa porovná číslo vozidla zo záznamu s evidenciou motorových vozidiel. Automatizovane sa vytlačí rozhodnutie o pokute a pošle majiteľovi auta. V súčasnosti to funguje tak, že ak vodič napríklad prekročí rýchlosť a policajné radary to nasnímajú, vlastníka vozidla v databáze policajti vyhľadávajú manuálne.

Projekt objektívnej zodpovednosti problém cestných pirátov podľa Bazovského nerieši. „To, že budeme vodičov každý deň pokutovať, nebude mať efekt. Treba hľadať iné obmedzenia, napríklad v podobe zákazu vedenia vozidla,“ kritizuje Bazovský, podľa ktorého je v prvom rade potrebné takých šoférov z ciest odstrániť.

Za uplynulé štyri roky klesol počet dopravných... Foto: SITA/KR PZ ŽILINA
auto, nehoda, autonehoda, havária, dopravná nehoda, Za uplynulé štyri roky klesol počet dopravných nehôd, hoci len nevýrazne. Na snímke nehoda, ktorá sa stala v decembri 2015 pred vjazdom do tunela Horelica v okrese Čadca.

Činnosť polície sa však dostala aj pod paľbu kritiky. A to v prípadoch domáceho násilia či extrémizmu, ktoré policajti nedokázali správne vyhodnotiť. Problémy s extrémizmom rezonovali najmä v lete minulého roka, keď sa na Slovensku konalo niekoľko protestov pravicových radikálov, ktorí vyjadrovali svoju nespokojnosť s príchodom migrantov do Európy. Napriek tomu, že verejne šírili radikálne postoje, v rukách mužov zákona napokon neskončil ani jeden z nich. Vláda v reakcii na opakované protesty extrémistov zvažovala aj zmenu ústavného zákona o práve na zhromažďovanie. Chcela ňou dosiahnuť, aby o povolení takých pochodov rozhodovali mestá a obce. Tieto zmeny sa napokon nekonali.

Odpoveď na otázku, či ministerstvo zvládlo boj s extrémizmom, je podľa riaditeľky Centra pre výskum etnicity a kultúry Eleny Gallovej Kriglerovej nejednoznačná. „Na jednej strane vláda prijíma rôzne stratégie boja proti extrémizmu, ale na druhej strane aktivity polície sa s tým nezhodujú,“ hovorí. Riaditeľka centra dodáva, že tak ako extrémizmus, aj znaky domáceho násilia polícia nedokáže správne vyhodnotiť. Dôkazom sú aj udalosti, keď v priebehu dvoch mesiacov (v závere minulého a začiatkom tohto roka) zomreli dve ženy vinou partnerov, ktorí sa nedokázali zmieriť s tým, že ich odmietli. Obe žiadali o pomoc políciu, no tá ich neochránila.

Na druhej strane sa polícii darí v odhaľovaní trestných činov. Od roku 2012 zaznamenala ich 19-percentný pokles a objasnenosť stúpla z 53 percent prípadov pred štyrmi rokmi na 57 percent v minulom roku.

Chodci bez bezpečnostných svetelných prvkov... Foto: Pravda, Luboš Pilc
chodec, chodci cestna premavka Chodci bez bezpečnostných svetelných prvkov zvyšovali počet obetí na cestách.

Negatívnym fenoménom, ktorý sa v policajných štatistikách dostáva do popredia, je kriminalita mladých do 18 rokov. Aj keď ich počet rokmi výrazne nerastie, brutalita ich činov sa stále stupňuje. Ide najmä o maloletých a mladistvých v Košickom a Banskobystrickom kraji. Policajný zbor sa preto rozhodol posilniť obvodné oddelenia. Od roku 2004 do roku 2015 pribudlo na nich vyše 2 600 príslušníkov. Do konca minulého roka sa obvody posilnili o ďalších 33 policajtov. Pribudli tiež špecialisti pre prácu v komunitách, ktorých je 267. Tento rok sa má zvýšiť aj počet policajtov v uliciach, čo bolo jednou z hlavných ambícií vlády pred štyrmi rokmi.

Dôležitým momentom uplynulých štyroch rokov na pôde silových rezortov bolo veľké prezbrojenie polície aj armády. „Tento krok bol potrebný už pred niekoľkými rokmi. Nariadenie o prezbrojení Policajného zboru je v platnosti od roku 1992, pričom ukončené malo byť do šiestich rokov, teda v roku 1998,“ argumentuje ministerstvo vnútra. Príslušníci bezpečnostných zložiek dostali dokopy 46-tisíc zbraní za takmer 23 miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #polícia #armáda #hodnotenie vlády Roberta Fica