Škandál s onkoliekmi: Stále skúmajú papiere, nie chorých

Brali onkologickí pacienti menšie dávky liekov, ako im predpísal lekár? V súvislosti s krádežou moderných liekov určených na chemoterapiu v Národnom onkologickom ústave to teraz preveruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

10.02.2016 13:00
národný onkologický ústav v Bratislave Foto: ,
Národný onkologický ústav v Bratislave.
debata (10)

Ten už má k dispozícii zoznam pacientov, ktorých by sa škandál mohol dotknúť. Je však otázne, či môže dokázať také prípady, keď liečba mohla byť nedostatočná. Pri kontrole totiž vychádza aj z takých dokumentov, ktoré mohli zmanipulovať obvinení zdravotníci.

Po prevalení kauzy krádeže liekov na konci minulého roka sa začali ozývať prestrašení pacienti, ktorí sa v ústave liečili. Neboli si istí, či ich dávkovanie bolo správne. Niektorí tvrdili, že po užití liekov nemali typické nežiaduce účinky. Vedenie ústavu takéto obavy poprelo, pochybnosti však zostali. Preto sa do prípadu vložil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Jeho hovorkyňa Soňa Valášiková potvrdila, že ich kontrolóri majú k dispozícii konkrétny zoznam.

„V rámci súčinnosti sme ÚDZS poskytli zoznam pacientov liečených liekmi, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Zoznam bol poskytnutý za obdobie október až december 2015,“ dodala hovorkyňa onkologického ústavu Viktória Vasilenková. V tom čase mali zamestnanci z úseku prípravy cytostatík kradnúť tri druhy liekov. Tie mali skončiť na trhu v Anglicku.

Vyšetrovanie v ústave začali inšpektori až dva mesiace po vypuknutí škandálu. Zástupcovia pacientov pritom už v decembri upozorňovali, že takáto kontrola je nevyhnutná v krátkom čase. „Tu ide o ochorenie, ktoré potrebuje liečbu a skorý zásah. Z tohto pohľadu je najdôležitejšia komunikácia s ošetrujúcim lekárom, ktorý by mal zhodnotiť, či nie je potrebné zvoliť novú liečbu,“ vysvetlila prezidentka Asociácie pre ochranu práv pacientov Katarína Kafková.

Sklz Valášiková odôvodňuje tým, že čakali na presný zoznam pacientov, ktorých mohlo konanie zdravotníkov ohroziť. „O výsledku dohľadu budeme informovať až po jeho ukončení,“ reagovala na otázku, či už zistili nejaké pochybenie. Dohľad v ústave však podľa nej môže potrvať aj niekoľko mesiacov.

Inšpektori a konzultanti úradu v dokumentáciách hľadajú údaje o tom, či mal pacient predpísanú správnu dávku a či ju aj dostal. Nepreverujú informácie o zdravotnom stave, ktorý po liečbe nastal. Valášiková tvrdí, že ide o štandardné postupy, ktoré im určuje zákon. „Nad rámec týchto postupov porovnáme záznamy zo zdravotnej dokumentácie so záznamom o príprave cytostatík,“ dodala. Prípravu cytostatík však mali na starosti aj farmaceuti, ktorí sú obvinení, že ich kradli. Ak by aj infúziu nariedili viac, ako mali, je nepravdepodobné, že by to uviedli do dokumentácie.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv však tvrdí, že takéto správanie zdravotníkov vylúčila jeho kontrola, ktorá v ústave prebehla pár dní po prevalení aféry. „Na základe dokladovej kontroly za obdobie október-december 2015 bolo preverené, že na oddelení prípravy cytostatickej liečby boli onkologické lieky pripravené pre podanie pacientom v požadovaných koncentráciách podľa požiadaviek lekára,“ zhrnula výsledky kontroly hovorkyňa ŠÚKL Diana Madarászová. Ústav v tomto tvrdení vychádza z toho, že prípravu infúzií laborantmi dozoroval zodpovedný farmaceut, ten vraj aj overoval výsledné zloženie lieku.

Iní odborníci nad takýmito výsledkami kontrol krútia hlavou. „Sám si neviem predstaviť, ako to kontrolovali. Pravdepodobne zo zdravotných záznamov, a keď v nich zamestnanci uviedli, že pacienti dostali správnu dávku, tak jedine toto môže platiť. Je to, žiaľ, jediná dostupná forma kontroly,“ myslí si prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Inšpektorom by mohli pomôcť takzvané monitoringy hladiny liečiv, ktoré vedia zistiť, aká je reálna hladina liečiva v krvi pacienta. Takéto previerky sa však robia priebežne počas liečby, aby lekári zistili, či sa liek v tele pacienta vstrebáva dostatočne a aké sú jeho účinky. Podľa Sukeľa by to bola jediná cesta k tomu, aby sa úradom podarilo dokázať, či podané dávky boli dostatočné. Takýto monitoring sa u nás nerobí. „Nemonitorujú sa takmer žiadne onkologické lieky, platí to nielen v rámci Európy, ale celosvetovo,“ argumentovala Vasilenková.

Viac svetla do prípadu, a teda aj základnú otázku, či infúzie boli riedené, alebo nie, by mohla vniesť polícia, ktorá z krádeže obvinila deväť osôb. Medzi nimi sedem zamestnancov ústavu, z toho jedného magistra farmácie, piatich laborantov a jedného sanitára, ktorý mal lieky vynášať. A tiež dvoch ľudí, ktorí pracovali pre farmafirmy. Polícia však zatiaľ mlčí. „S prihliadnutím na závažnosť a citlivosť vyšetrovaného prípadu aj preto, aby jeho ďalšie vyšetrovanie nebolo zmarené, bližšie informácie v súčasnej dobe nie je možné poskytnúť,“ reagoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

Ak by však ÚDZS napokon potvrdil, že pacienti neboli liečení správne, mali by sa podľa advokáta Ivana Humeníka z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS obrátiť na onkologický ústav. „Ak konanie podozrivých má znaky nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a takýto postup spôsobil pacientovi škodu, tak tento sa môže na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti obrátiť so žiadosťou o jej náhradu,“ pripustil Humeník.

Kauza spojená s krádežou onkologických liekov v NOÚ vyplávala na povrch minulý rok v decembri, keď sa pred médiá postavil riaditeľ ústavu Jozef Dolinský a informoval, že sa v tejto súvislosti obrátil na políciu.

V rozhovore pre Pravdu Dolinský opísal, ako ku krádežiam dochádzalo. Najpravdepodob­nejšia verzia podľa neho bola, že sa zvyšky nespotrebovaných liekov nelikvidovali, ale laboranti ich odkladali bokom. Potom ich využili pri ďalších infúziách tak, aby si pre seba ušetrili neotvorené balenia. K pacientom, ako dodal, sa správne dávky dostali.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #onkologické lieky #krádež liekov