Poslanec a člen výboru Viliam Novotný, ktorý dal návrh na zvolanie výboru so spomínaným bodom, ozrejmil, že prieskum mal zistiť, ako je zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti po personálnej stránke, rozsah obmedzenia poskytovania zdravotnej starostlivosti a aká je dostupnosť odkladnej zdravotnej starostlivosti. Opoziční poslanci si chceli vypočuť aj názor druhej strany, a to pacientov a sestier, nielen riaditeľov nemocníc.
Podľa predsedu zdravotníckeho výboru Richarda Rašiho (Smer) je návšteva nemocníc súčasťou predvolebnej kampane niektorých poslancov, význam prieskumu nevidí. Informácie, ktoré by poslanci zistili na prieskume, môžu získať aj na výbore od riaditeľov nemocníc.
Riaditeľ prešovskej nemocnice Radoslav Čuha informoval na výbore, že nemocnici chýba k 9. februáru do pôvodného stavu pred podaním výpovedí 187 sestier. Ubezpečil však, že v prešovskej nemocnici je stopercentne zabezpečená akútna zdravotná starostlivosť, poskytuje sa aj plánovaná. Čuha tiež poznamenal na margo tvrdení odborov a komory, že nemocnica prijíma nekvalifikované sestry, že 58 % zo všetkých sestier sú špecialistky.
V trnavskej nemocnici chýba podľa riaditeľa Martina Neštického 43 sestier. Poskytuje sa neodkladná starostlivosť, plánovaná je presúvaná v rozsahu jedného mesiaca. Ako povedal riaditeľ žilinskej fakultnej nemocnice Ivan Mačuga, nemocnici chýba okolo 80 sestier, najmä na jednotke intenzívnej starostlivosti a oddelení anesteziológie. „Ja ako minister zdravotníctva, moji riaditelia dotknutých nemocníc by si nedovolili tvrdiť, že zdravotná starostlivosť nie je zabezpečená na takej úrovni ako je. To, čo tvrdíme, za tým si jednoducho stojíme,“ ubezpečil na výbore minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Na mimoriadnom výbore vystúpila aj prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Iveta Lazorová. Členom výboru opäť pripomenula, že na Slovensku sestry chýbajú. Podľa nej odchádzajúce sestry majú možnosť zamestnať sa v zahraničí. „Je vám všetkým jasné a zrozumiteľné, aké boli požiadavky sestier? Požiadavky sestier boli zakomponované v deklarácii, ktorú sestry podpísali ešte v novembri,“ povedala Lazorová. Zákon o odmeňovaní mal platiť podľa prezidentky pre všetkých zdravotníkov, koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy sa mali zvýšiť. Základná zložka mzdy sa mala taktiež navyšovať o každé tri roky praxe. Na základe nesplnenia požiadaviek sestier v deklarácii pristúpili k výpovediam, zopakovala Lazorová. Prezidentka komory očakáva exodus sestier zo zdravotníctva.
Viceprezidentovi Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Igorovi Pramukovi sa nepozdávalo zovšeobecňovanie. „Zovšeobecňovanie, ktoré tu panuje, že sestry nemali zvýšené platy, zdravotnícki pracovníci nemali zvýšené platy, nie je pravdou. V našich nemocniciach je to okolo 20 tisíc zamestnancov, ktorým platy boli zvýšené a je to fakt. My si stojíme za tým, že v našich nemocniciach boli zvýšené a stojíme si za tým,“ povedal. ANS je zároveň proti tomu, aby boli prepustení novoprijatí zamestnanci. Už v novembri upozorňovala ANS, že výpovede nie sú správna forma protestu, pretože sa končí pracovno-právny vzťah, čiže sa ukončí pracovný pomer.