O zviera možno prísť aj cez sociálne siete

Cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Aj dobre mienená pomoc sa občas zvrtne a vypáli inak, ako by človek očakával. Stáva sa to aj pri stratených domácich miláčikoch, ktorí čoraz častejšie končia v nesprávnych rukách.

11.02.2016 15:00
pes, domáce zviera, veterinár Foto:
Majiteľom domácich miláčikov by podľa odborníkov pomohlo čipovanie. Vďaka čipu sa totiž totožnosť zvieraťa zistí veľmi ľahko.
debata (3)

Na adopciu ich ponúkajú ľudia, ktorým nepatria, a ich pôvodní majitelia ich často nedokážu získať späť. Môžu za to príliš aktívni nálezcovia, sociálne siete, ale aj odmietanie čipovania zvierat.

Podobný prípad sa pred časom stal mladému páru z Bratislavy. Niekoľko mesiacov hľadali biele mačiatko, ktorému by mohli poskytnúť domov. Keď ho konečne našli a stalo sa členom ich rodiny, o zvieratko prišli. Ich radosť z malého spoločníka netrvala dlho a vystriedalo ju zúfalstvo a smútok. Kocúrik sa mladým majiteľom stratil. Vďaka sociálnej sieti a neoblomnej nálezkyni ho však nevedia získať späť.

O tom, že majú doma zviera, ich susedia v paneláku nevedeli. Kocúrika si mladí zobrali do opatery asi dva týždne predtým, ako im ušiel. „Ponáhľal som sa do roboty. Nechal som kocúrovi misku s vodou a žrádlo. Keď som vychádzal z bytu, zahovoril ma sused a vtedy zrejme musel vykĺznuť,“ opisuje Miroslav ráno, keď o domáceho miláčika prišli „Zaobstarali sme si ho cez inzerát. Jedna pani z vedľajšej ulice hľadala domov pre dvoch bielych kocúrov, tak sme si jedného zobrali. Mal asi dva týždne a bol dosť vychudnutý. Pretože mal blchy, pani ho vystrihala. Vyzeral teda naozaj ako sirota,“ hovorí mladý majiteľ, ktorý sa o zviera staral spolu s priateľkou.

To, že kocúra niet, si dvojica všimla až večer po príchode z práce. Najskôr ho hľadali v byte a neskôr aj na chodbe paneláka. Po chvíli sa dozvedeli, že ho našla suseda. Tá netušila, že im patrí. Keďže má doma dvoch psov, kocúra odfotila a fotografiu zverejnila na sociálnej sieti s tým, že hľadá niekoho, kto by sa ho ujal. Netrvalo dlho a na zverejnenie oznamu zareagovala záujemkyňa. Po kocúra si hneď prišla, čo odštartovalo kolotoč problémov a neúspešných pokusov o vrátenie kocúra pôvodným majiteľom, teda mladému páru.

Sociálne siete často stoja za tým, že sa zviera, ktoré má milujúceho majiteľa, ocitne v neznámom prostredí a v cudzích rukách. „Časť obyvateľstva inklinujúca k ochrane zvierat prepadne okrem paniky aj silnému vzrušeniu z náhlej príležitosti preukázať svoj súcit a získať tak uznanie okolia či priateľov na sociálnej sieti. Z toho potom pramení rad ďalších nezmyslených krokov, keď cudzie, im nepatriace zvieratko, ponúkajú ďalej,“ upozorňuje Vladimír Hatara, zamestnanec Mestského úradu v Martine, ktorý sa problematike evidencie psov i mačiek dlhodobo venuje. Upozorňuje tiež na dôležitosť identifikačnej známky na obojku a ďalších opatrení, ktoré by podobným situáciám zabránili.

Séria nedorozumení sa často začína zverejnením fotografie zvieraťa na sociálnej sieti, kde ho hneď ponúkajú na darovanie. Ako pre Pravdu uviedol Hatara, konanie ľudí, ktorí nájdu zviera bez známky, je v poslednom čase neraz až absurdné. Prípady, keď nálezcovia zverejnia fotografiu s ponukou na darovanie na sociálnej sieti, sa množia. Väčšina z nich tak urobí bez toho, aby predtým kontaktovala miestny úrad, veterinára či políciu. Taký postup by pritom podľa Hataru pomohol predísť mnohým nedorozumeniam.

Majiteľom, ktorí nevedia preukázať, že im stratené zviera patrí, by podľa Romany Březinovej zo Slobody zvierat pomohlo čipovanie. "Ak zviera niekto odcudzil a nechce ho vrátiť, čip pomôže dokázať, že nie je jeho,“ vysvetľuje. Biely kocúr, o ktorého už dlhší čas mladý pár bojuje, čipovaný nebol. Majitelia s ním nestihli zájsť ani k veterinárovi. Odkladali to, až kým nebude mať aspoň dva mesiace.

Keď sa domáce zviera stratí a pôvodný majiteľ má po jeho nájdení problém dokázať, že je jeho, vďaka čipu sa totožnosť zistí ľahko. Podľa veterinárov veľa klientov stále čipovanie podceňuje. Nie je povinné, a tak ho nepokladajú za dôležité. Veterinár Roman Kučera upozorňuje, že sa to týka najmä mačiek či fretiek. „V takomto prípade sa vlastníctvo kocúra ťažko dokazuje, je to slovo proti slovu,“ vysvetľuje Kučera.

Z právneho hľadiska ide v podobných prípadoch o majetkovoprávne spory, čo potvrdila aj Pavlína Kojnok zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. „Majitelia by mohli požiadať o pomoc veterinárneho lekára, priateľov alebo susedov, ktorí by vedeli dosvedčiť, kto je skutočným majiteľom,“ hovorí Kojnok.

Rovnaký názor má aj advokát Július Ernek. Upozorňuje, že obracať sa na políciu nepomôže, pretože by uvedený problém zrejme neriešila. Jedine ak by išlo o podozrenie z trestného činu týrania zvierat. „Majiteľov by odkázali na súd. Pôvodní majitelia by museli prostredníctvom svedeckých výpovedí preukázať, odkedy majú mačku, kedy sa im stratila a vlastne všetky ich tvrdenia by museli preukazovať formou výsluchu svedkov (rodinní priatelia a podobne),“ mieni Ernek a dodáva, že zrejme by išlo o žalobu o vydanie veci, keďže v zmysle nášho právneho poriadku je zviera považované stále za vec.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #čipovanie psov #zviera #domáce zviera