Fotopasce zachytili putovanie rysa Ľuba

Tri krajiny, železnicu, frekventovanú cestu i rieku prekonáva Ľubo pri svojom putovaní medzi Kysucami a Javorníkmi na slovensko-česko-poľskom trojmedzí.

15.02.2016 13:00
debata (3)
Rys Ľubo zachytený fotopascou. Foto: HNUTÍ DUHA
rys ostrovid, rys Ľubo, fotopasca Rys Ľubo zachytený fotopascou.

Pohyb rysa ostrovida, ktorý dostal meno Ľubo, zachytili fotopasce počas 80 dní celkom jedenásťkrát na siedmich rôznych miestach. Poznatky z jeho dobrodružných ciest sú dôležité aj pre to, aby sa pri plánovaní urbanizácie a výstavby diaľnice D3 myslelo na zachovanie migračných trás veľkých šeliem, ktoré ešte na území zostali.

Rys ostrovid je plachý samotár, mimo obdobia „zásnub“, keď sa zdržuje so samicou. Stretnúť ho cez deň by bola vzácnosť, je to živočích hlavne s nočnou aktivitou. Je celoročne chránený a vyskytuje sa najmä v severnej časti Slovenska, v karpatskej oblasti.

Ide o mačkovitú šelmu, telo samca môže byť dlhé niečo vyše 140 centimetrov. Typické sú tmavé asi 4 cm dlhé štetinky na ušiach a bokombrady pozdĺž tváre. Aj keď laikom sa na prvý pohľad zdajú všetky jedince rovnaké, ochranári ich dokážu identifikovať na záberoch z fotopascí podľa škvrnitosti kožucha. Škvrny, bodky, rozety sú niečo ako ľudské odtlačky. „Každý je jedinečný svojimi znakmi, kresbou, ktoré sú nezameniteľné. Na základe tejto kresby sa dá ten-ktorý jedinec presne určiť, to využívame pri monitoringu rysov. Rys Ľubo je zaujímavý jedinečnou rozetovou kresbou škvŕn,“ hovorí Peter Drengubiak z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce.

Rys Ľubo sa pohybuje na ploche väčšej ako 300 km2 (30-tisíc hektárov). „To je jeho teritórium, ktoré sme zistili, ale predpokladáme, že sa bude rozširovať, keďže on je dosť dobrodružný v porovnaní s ostatnými rysmi,“ hovorí Drengubiak. Ľubo je mladý rys a keďže február je obdobím ruje, je možné, že si začína hľadať partnerku. Jeho dlhé putovanie však môže znamenať i to, že si hľadá svoj domov. „Môže si hľadať domovský okrsok, kde by žil, kde bude mať dostatok potravy a zároveň množstvo úkrytových možností,“ mieni Drengubiak.

zväčšiť Teritórium, kde sa rys Ľubo pohyboval... Foto: HNUTÍ DUHA
mapa rys ostrovid ľubo Teritórium, kde sa rys Ľubo pohyboval (vyznačené červenou).

Putovanie rysa Ľuba je označené ako dobrodružné a náročné, pretože musí prekonávať frekventované cesty či železnicu. „Je to mladý rys, ktorý prešiel za posledné mesiace obrovskú vzdialenosť, a čo je zaujímavé, prekonal trikrát také líniové bariéry, ako sú železnica, hlavná frekventovaná cesta z Čadce na Skalité, kde denne prejde 15-tisíc áut, a ďalšie cesty, čiže je to taký dobrodruh. Prechádza zrejme cez nami vytypované biokoridory,“ opisuje Drengubiak poznatky z monitoringu. Slovenskí ochranári z CHKO Kysuce na ňom spolupracujú s občianskym združením Karpatská divočina a s českým ochranárskym združením Hnutí Duha Olomouc i s množstvom dobrovoľníkov.

„Krajina na západnom okraji Karpát je silno pozmenená ľudskou činnosťou. Je dobrou správou, že pre rysy a ďalšie šelmy je navzdory veľkému zaťaženiu dopravou stále priechodná. Zostávajúce migračné koridory na českom i slovenskom území musíme zachovať,“ uviedol Michal Bojda z Hnutia Duha, ktorý koordinoval mapovanie rysov. Nie všetky prekážky sa totiž darí rysom úspešne prekonávať, vlani boli na cestách v Moravsko-sliezskych Beskydách a Javorníkoch zrazení dvaja mladí jedinci rysa ostrovida.

Cez Kysuce má od Žiliny prechádzať diaľnica D3 až do Poľska, ktorá vytvorí ďalšiu migračnú bariéru. „Prevažná časť trasy diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec je vedená na mostných objektoch, ktoré sú vo výške 15 až 25 m nad terénom. Tieto sú vedené vždy nad údoliami s potokmi (Hájkov potok, Bezmenný potok, Svrčinovský potok), čiže tam, kde sa nachádzajú prirodzené biokoridory. Ak sa preukáže v okolí Žiliny potreba ekoduktov, budú realizované ako samostatné projekty obdobným spôsobom, ako bol realizovaný Zelený most na diaľnici D2 pri Moravskom Svätom Jáne,“ uviedla hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.

Rys je z našich troch veľkých šeliem najplachejší. Snímky rysov z voľnej prírody sú veľmi cenné a v tom pomáhajú ochranárom fotopasce, ktoré okrem telemetrických obojkov slúžia na mapovanie ich výskytu a pohybu. Zabezpečujú im plynulý tok informácií. Fotopasce sú v prírode umiestňované na miestach, kde sú vhodné podmienky pre život rysov. Pri zaregistrovaní pohybu spravia snímky alebo video.

No už aj tieto cenné zdroje informácií sa stávajú objektom zlodejov. „Na Kysuciach nám bolo odcudzených 13 fotopascí. Na jednej strane vzniká finančná škoda, ktorá nie je malá a sú to väčšinou fotopasce, ktoré sme získali ťažko cez europrojekty alebo zo súkromných zdrojov. Na druhej strane týmito krádežami prichádzame o cenné dáta, ktoré tam boli, čo nám komplikuje výskum a spracovanie výsledkov,“ hovorí Peter Drengubiak z CHKO Kysuce.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #fotopasce #rys ostrovid