Zmeny v zákonoch, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa, boli rozsiahle. Ktoré považujete za najzásadnejšie?
Teší ma, že sa nám za posledné štyri roky podarilo zlepšiť postavenie spotrebiteľa prijatím balíka zákonov, ktorý zásadným spôsobom zmenil pohľad na spotrebiteľa a jeho ochranu. Šestica zákonov, ktoré riešia úžeru, reguláciu dražieb, spotrebiteľských úverov, drobné exekúcie, vymáhanie pohľadávok či úpravu ex offo premlčania v súdnom konaní, umožňuje spotrebiteľom právnu ochranu. Pre súdy je to odbremenenie aj od starších vecí. Ide o desaťtisíce premlčaných nárokov. Taktiež sa nám podarilo v rámci tzv. protišmejdovskej novely urobiť koniec zneužívaniu predajných akcií, v rámci ktorých boli vážne porušované spotrebiteľské práva a zneužívaná dôverčivosť predovšetkým našich seniorov. Výrazne sa posilnilo právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy, uzavretej práve na takejto predajnej akcii, predĺžila sa lehota na odstúpenie od zmluvy a k zákonu sa pridal formulár, ktorý má byť spotrebiteľovi na pomoc. Predávajúci dostal mnohé zákonné povinnosti, posilnilo sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a sprísnili sa sankcie za porušovanie práv spotrebiteľa.
Je boj proti úžere úspešný?
Za prelomové považujem, že sa do Občianskeho zákonníka po viac ako 60 rokoch zaviedol s účinnosťou od júna minulého roku inštitút úžera. Vzťahuje sa na fyzické osoby, nepodnikateľov, takže nevzniká obava z toho, že by nejakým spôsobom narúšal podnikateľské vzťahy. Sú tu prísne podmienky, kedy je právny úkon absolútne neplatný. Obrana fyzickej osoby na súde je jednoduchá. Len upozorní na to, že môže ísť o úžeru. Nasleduje dokazovanie a súd z úradnej povinnosti zisťuje splnenie znakov úžerného právneho úkonu. Pre prípad, že súd dospeje k záveru o úžere, bude takáto úžerná zmluva vyhlásená za neplatnú. Za dôležité považujem, aby boli spotrebiteľské otázky posudzované výlučne podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Ten sa má používať výlučne v obchodných stykoch medzi obchodníkmi a podnikateľmi, nie vo vzťahu nebankového subjektu a obyčajného človeka.
Aký je vývoj v exekúciách?
V roku 2013 som oslovila Sociálnu poisťovňu a všetky súdy v súvislosti s nárastom počtu dôchodcov, ktorých penzie boli predmetom exekúcie z titulu nesplácania úverov, ktoré im poskytli nebankové subjekty. Bolo preverených takmer 30-tisíc exekúcií a následne bolo úspešne zastavených vyše 7-tisíc vedených proti dôchodcom práve v súvislosti s nebankovkami a úžerníckymi spoločnosťami. Proti týmto spoločnostiam a ich praktikám je možné brániť sa, a to súdnou cestou podaním návrhu na odklad a zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučnom poriadku.
Koľko nezákonných exekúcii súdy zrušili?
Konkrétne číslo sa ťažko hovorí, vzhľadom na to, že neexistujú presné štatistiky, pokiaľ ide o exekúcie spotrebiteľov či seniorov. Súdy sa v prvom rade zamerali na exekúcie, v ktorých bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok, a tieto zastavili.
Na ministerstve pracuje komisia, ktorá pomáha ľuďom, ktorým hrozí zhabanie majetku. Koľkým ste už pomohli?
Denne na komisiu dostávame niekoľko podnetov od spotrebiteľov, ktorí uzavreli úverové zmluvy s nebankovkami, často hraničiace s úžerníckymi praktikami. Komisia tieto podnety vyhodnocuje komplexne, posúdi neprijateľnosť podmienok, úžeru a nekalé správanie sa a ponúkne spotrebiteľovi riešenie, prípadne ho odporučí na Centrum právnej pomoci alebo na Združenie na pomoc spotrebiteľom. Za štyri roky sme na komisiu dostali približne 1 700 podnetov, z ktorých sa nám podarilo úspešne vybaviť zhruba 1 000.
Už takmer rok platia prísnejšie pravidlá pre nebankovky. Národná banka im vydávala licencie a nedostali ich všetky. Pomohlo takéto opatrenie?
Cieľom právnej úpravy bolo zamedziť pôsobeniu úžerníckych spoločností. Dnes už vieme posúdiť, ako zákony pôsobili a boli pripravené. Nebankové spoločnosti akoby dostali druhú šancu, s čím sa ja nestotožňujem. Uvedená otázka je v konkrétnostiach v kompetencii ministerstva financií a Národnej banky Slovenska. Dôležité ustanovenia sa zmenili aj v Exekučnom poriadku, v súčasnosti už nie je možné vykonávať exekúciu predajom nehnuteľností určených na bývanie pri sume pohľadávky neprevyšujúcej 2-tisíc eur. Aj pri takýchto nízkych sumách mohli predtým ľudia prísť o svoje domy či byty. Dnes už platí osobitný ochranný režim pre tzv. drobné exekúcie, čo ma naozaj veľmi teší. Zaviedli sme tiež nové pravidlá do zákona o dobrovoľných dražbách. Pri dražbách často dochádzalo k tomu, že domy či byty občanov, ktoré im slúžili ako obydlia, boli predávané výrazne podhodnotene.
Máte poznatky, že exekútori už neblokujú dlžníkom majetok prekračujúci výšku pohľadávky?
Keďže exekútor nepozná stav majetku dlžníka v čase, keď sa exekúcia začína, nevie, koľko účtov má, na ktorých účtoch má koľko peňazí. V prípade hnuteľných vecí nepozná ich stav a predajnosť. V praxi to potom prebieha tak, že blokácie sa redukujú až na základe vyhlásenia dlžníka o jeho majetku.