Zatvorených je 99 škôl. V Trenčíne a vo Svidníku vírus skomplikoval stav vážne chorým pacientom, ktorí chorobe podľahli. Odborníci zatiaľ hovoria o lokálnych epidémiách, nie je však vylúčené, že sa spoja do celonárodnej.
Pacientov chorých na chrípku začalo pribúdať v prvom februárovom týždni a postupne sa ich počet zvyšoval. Čísla stúpali najmä v minulom týždni. „V porovnaní s predchádzajúcim týždňom išlo o vzostup o 36,2 percenta. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Nitrianskom kraji, najnižšia v Košickom kraji,“ informovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická. Kým na začiatku februára ochorelo niečo nad 6 200 ľudí, minulý týždeň ich počet presiahol hranicu 8 500.
Hygienici zatiaľ tvrdia, že ide o lokálne epidémie. Nevylučujú, že v teplom počasí počty chorých stúpnu a chrípka prerastie aj do väčších rozmerov. „Zvýšený výskyt je prakticky vo všetkých regiónoch. Zatiaľ sa nehovorí o národnej epidémii, ale vzhľadom na počasie očakávame, že bude narastať chorobnosť a bude mať charakter epidemického výskytu,“ myslí si epidemiologička Mária Avdičová.
Počasie bude podľa klimatológa chrípkovým vírusom priať aj v nasledujúcich dňoch. „Naozaj je na túto ročnú dobu príliš teplo. Je aj veľmi vlhko a to zrejme vytvára vhodné prostredie, aby sa vírusy mohli šíriť. Vývoj naznačuje, že takýto charakter počasia by mal pokračovať aj naďalej,“ povedal klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško, podľa ktorého je vlhké prostredie zapríčinené prebytkom zrážok hlavne v druhom februárovom týždni. Teda práve v období, keď hygienici zaznamenali dramatickejší nástup chrípky.
V prípade, že by choroba zasiahla celé územie Slovenska, prijímali by sa podobné opatrenia, aké sa robia aj dnes pri lokálnom výskyte chrípky. „Prerušuje sa výučba na školách, odporučilo by sa neusporadúvať spoločenské podujatia. Prijali by sa opatrenia v nemocniciach a v ambulanciách, aby sa chorí nestretávali s inými pacientmi. Vyhradili by sa ambulantné hodiny pre chorých s chrípkou,“ priblížila epidemiologička Zuzana Krištúfková. Koncom minulého týždňa napríklad Fakultná nemocnica v Trenčíne zakázala návštevy na lôžkových oddeleniach.
Na chrípku sú náchylné najmä deti. Pre lokálne epidémie zatiaľ museli zatvoriť 42 základných a sedem stredných škôl, tiež 50 škôlok. Nárast chorobnosti potvrdzuje aj praktický lekár pre deti a dorast Martin Olej z Krupiny. „Posledné dni je zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení horných dýchacích ciest, vo väčšine prípadov sú to vírusové chrípkové záležitosti,“ opísal. Podľa Oleja sú dnes deti veľmi zaťažené, málo spia, zle sa stravujú a málo športujú, vďaka čomu je ich imunitný systém oslabený a v niektorých prípadoch až znefunkčnený. Okrem toho, že chorobu u detí sprevádzajú jej bežné príznaky, akými sú bolesti hlavy, hrdla, celková slabosť či kašeľ, pribúdajú u nich aj sprievodné príznaky v podobe tráviacich ťažkostí. Ide najmä o hnačky či vracanie.
Šírenie chorobnosti podľa Krištúfkovej ovplyvnia jarné prázdniny, ktoré sa tento týždeň začali na východnom Slovensku. „Prerušenie vyučovania preruší aj prenos chrípky,“ myslí si epidemiologička. Podľa nej by prázdniny mohli zastaviť nárast ochorení v celej krajine.
V tomto období sú ohrození tiež chronicky chorí pacienti, u ktorých je väčšie riziko komplikácií. „U nich je väčší predpoklad, že teplotný stav zhorší základné ochorenie. Môžu zomrieť na samotnú chrípku, ktorá môže poškodiť srdce, spôsobiť zápal srdcového svalu alebo môže dôjsť k zápalu pľúc,“ vysvetlila Avdičová. Dodala, že chrípkou nakazení chronickí pacienti sú náchylnejší aj na bakteriálne infekcie, ktoré ich oslabia.
Vírus chrípky sťažil zdravotný stav dvoch pacientov, ktorí zomreli. Do nemocnice v Trenčíne prijali 61-ročného muža s obojstranným zápalom priedušiek, zlyhávali mu aj ďalšie orgány. Vírus chrípky sa u neho potvrdil, nebol však jedinou príčinou úmrtia. Rovnako aj 27-ročný muž, ktorý zomrel v nemocnici vo Svidníku tento pondelok, mal iné chronické ochorenia.
Nakazenie chrípkovým vírusom je rizikové predovšetkým pre ľudí s ochorením srdca, vysokým krvným tlakom, s ochorením pľúc či pre cukrovkárov. Ak sa k takýmto stavom, akými sú napríklad srdcové infarkty, pridruží chrípka, následky môžu byť fatálne.
Epidemiológovia odporúčajú prvé príznaky choroby vyležať a lekársku pomoc vyhľadať po 48 hodinách. „V tomto štádiu sa vylučuje najviac vírusov, keby sa zjavili v ambulancii, nakazia sa ďalší v čakárni. Pacienti by mali zostať doma, keď sa im to nepodarí v priebehu 48 hodín ustáť, potom by mali navštíviť lekára,“ priblížila Avdičová.
Chorí by mali dbať na dostatočný prísun tekutín najmä v čase, keď trpia teplotami, uložiť sa do postele a teploty tlmiť liekmi. Podľa odborníkov je najlepšou prevenciou očkovanie. To však v čase epidémie už zabrať nemusí, pretože človek môže ochorieť skôr, než sa mu vytvoria ochranné protilátky. Tie vznikajú 10 až 14 dní po očkovaní. Na očkovanie je ideálny koniec októbra a začiatok novembra, keď ešte v spoločnosti nekolujú vírusy chrípky.
S chrípkou bojuje väčšina európskych krajín. Ako prví hlásili epidémiu Rakúšania, kde v úvode februára len vo Viedni zaznamenali hygienici vyše 10 tisíc prípadov. V susednom Česku si zase plošná epidémia vyžiadala 13 obetí na životoch. Chorých stále pribúda najmä v Juhomoravskom kraji. Vysokú intenzitu podľa Skalickej hlási aj Fínsko, Rusko a Ukrajina.
Výskyt chrípky v uplynulom týždni
Kraj | Počet chorých |
---|---|
Bratislavský | 272 |
Trnavský | 1 114 |
Trenčiansky | 1 320 |
Nitriansky | 1 830 |
Žilinský | 1 209 |
Banskobystrický | 664 |
Prešovský | 1 584 |
Košický | 621 |
Celkom | 8 594 |
Úrad verejného zdravotníctva SR