Podľa riaditeľa odboru ochrany práv v regionálnom školstve Martina Matáka najviac učiteľov a rodičov im napísalo z Košíc, Prešova a Trenčína. Pojmy ako mobbing, čiže šikanovanie na pracovisku, či bossing, napádanie zo strany nadriadeného sa v našom školstve skloňuje čoraz častejšie.
Príkladom je aj prípad učiteľky jedného z bratislavských gymnázií, ktorej zástupca riaditeľa často vulgárne nadával pred študentmi aj kolegami. „Nadával mi, čím ma osobne aj pracovne znevážil,“ povedala nedávno pre Pravdu pedagogička s viac ako 30-ročnou praxou. Nakoniec ju zo školy donútili odísť. „Riaditeľ mi veľkodušne predložil dohodu o skončení pracovného pomeru,“ tvrdí. Pár rokov pred dôchodkom skončila nezamestnaná s podlomeným zdravím a psychikou.
Veľmi časté sú aj prípady, keď žiaci napádajú učiteľov. V júni minulého roka v jednej zo základných škôl v okrese Brezno napadol 14-ročný žiak svoju učiteľku, pretože mu chcela dať poznámku. Hodil do nej lavicu. Po tom, čo ušla aj s deťmi na chodbu, ju prenasledoval a zaútočil na ňu aj kvetom v kvetináči. Súd nariadil mladíkovi ústavnú liečbu, učiteľka doteraz učí, stále však má obavy, že by sa podobný čin mohol zopakovať.
U našich západných susedov rezonuje v týchto dňoch škandál, keď týranie študentov malo viesť až k úmrtiu pedagogičky z pražskej priemyslovky. Traja zo stredoškolákov ju napádali niekoľko mesiacov. Učiteľka skolabovala a skončila v nemocnici, kde po niekoľkých dňoch zomrela. V českých médiách sa objavili informácie, že vedenie školy sa šikanovanie snažilo zamiesť pod koberec, čo riaditeľ aj jeho zástupkyňa odmietajú.
Detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková vidí ako príčinu pribúdajúcich prípadov šikanovania hektickú dobu, snahu presadiť vlastné aktivity a výrazný vnútorný aj vonkajší tlak, ktorý pociťujú deti aj dospelí. Vonkajší tlak môžu vytvárať rodičia alebo kritika zo strany učiteľa. Vnútorný zase neurotické problémy či nezhody s okolím.
„Často dochádza tiež k tomu, že dieťa vidí len svoje potreby. Egocentrizmus, ktorý dnešné deti majú, je v týchto prípadoch dôležitý. To, čo ja cítim a čo chcem, a keď to chcem, tak si to prosto vybojujem,“ vysvetlila psychologička.
Začiatkom šikanovania je väčšinou nevhodná situácia alebo roztržka medzi dvoma aktérmi alebo skupinou a budúcou obeťou. Môže ísť o jednorazový útok alebo celý cyklus, pri ktorom útočníci pochopia, že obeť sa nebráni a môžu s ňou rovnakým spôsobom zaobchádzať aj ďalej. Postupne celé okolie prijme normy agresorov, tým však nechránia obeť, pretože vedia, že by sa to celé mohlo otočiť proti nim.
„Problém je často v tom, že obeť mlčí, lebo má pocity zlyhávania a nezvládnutej situácie. Často je obeť akoby tlačená do toho, aby o problémoch nehovorila, lebo zverejnenie je akoby ešte horšie,“ doplnila Tóthová-Šimčáková.
Tento problém vníma aj riaditeľ novovzniknutého odboru ochrany práv v regionálnom školstve Martin Maták. Tvrdí, že z podaní, ktoré dostáva, jednoznačne vyplýva, že ľudia sa o svojich problémoch boja hovoriť. Práve to, že sa na neho obracajú často až veľmi neskoro, výrazne obmedzuje prípad vyriešiť. „Ide o to, aby sa tento problém, alebo nazvime to choroba spoločnosti, začal liečiť. Mojou hlavnou úlohou je poskytnúť sťažovateľom radu, ako majú postupovať,“ konštatoval Maták. Podľa závažnosti prípadu aj on oslovuje školy a žiada od ich vedenia, aby na riešení spolupracovalo.
Za riešenie šikanovania priamo v školách zodpovedá najmä výchovný poradca a školský psychológ. „Ale samozrejme aj triedny učiteľ, a koniec koncov aj všetci učitelia alebo zamestnanci, ktorí majú možnosť šikanovanie sledovať. Treba byť v strehu, pretože tento trend má stúpajúcu tendenciu,“ dodal Maták.