I keď sú za mrežami 16 mesiacov, prokurátor podal na nich obžalobu až koncom januára. Obvinení však takmer v rovnakom čase podali žiadosť o prepustenie a sudca im vyhovel. Po odvolaní prokurátora bude o ich väzbe rozhodovať Najvyšší súd. Prípad má však viaceré nejasnosti.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Peppino a spol.
Sergio a Salvatore sa dostali za mreže po tom, čo polícia odhalila, že chceli falšovať eurobankovky v hodnote 1,3 miliardy. Oboch chytili ešte v októbri 2014. Príslušníci Útvaru osobitného určenia ich zadržali na čerpacej stanici Sekule na diaľnici D2. „Zadržané boli tri osoby – jeden Slovák a dvaja Taliani,“ potvrdil hovorca policajného prezídia Martin Wäldl. Slovák mal byť ich rukojemníkom, cez ktorého chceli zabezpečiť tlač bankoviek.
Polícia chytila aj dvoch Čechov, tí sú stíhaní v Českej republike. Práve prostredníctvom nich chceli Sergio a Salvatore a ďalší zo skupiny tlačiť falošné eurobankovky. „Vo všetkých prípadoch ide o mužov vo veku od 35 do 79 rokov,“ uviedol Wäldl. Zabezpečený mali originálny bankový papier ukradnutý v Taliansku. Na výrobu mali k dispozícii farbu aj autentickú grafiku bankoviek.
Sergio a Salvatore sú obvinení zo spáchania obzvlášť závažného zločinu falšovania cenných papierov a obmedzovania osobnej slobody. Podľa informácií denníka Pravda sa však vo väzbe ocitli aj ďalší dvaja Taliani. Malo ísť práve o tých, ktorí na celý obchod s falšovaním dohliadali. Po tom, čo sa k činu priznali, bolo trestné stíhanie podmienečne pozastavené a dostali sa na slobodu. Vyplýva to z rozsudku sudcu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, v ktorom sa pri prepustení Sergia a Salvatoreho opieral aj o tento fakt. Mali byť pritom ich šéfovia a hierarchicky v mafiánskom zoskupení Cosa Nostry stáli nad „pešiakmi“ Sergiom a Salvatorem, ktorým hrozí 20-ročné väzenie.
Sudca Špecializovaného trestného súdu, na ktorého sa po vyhovení žiadosti Sergia a Salvatoreho zniesla vlna kritiky, však vo svojom rozhodnutí, ktoré má Pravda k dispozícii, vysvetľuje svoj krok. Podľa neho dôvody ich väzby pominuli a nie je možné, aby sa dvaja obvinení, ktorí sa k trestnej činnosti priznali, stali beztrestnými a ďalší dvaja páchatelia, ktorí sa nepriznali, budú naďalej stíhaní vo väzbe. „Je neprípustné, aby väzba slúžila ako donucovací prostriedok k priznaniu obvinených,“ uvádza sa v dokumente.
Zaujímavé je však tvrdenie polície na otázky, prečo dvoch zadržaných Talianov prepustili a neobvinili ich z rovnakého činu ako Sergia a Salvatoreho. Polícia nám odpísala, že naše informácie sa nezakladajú na pravde. A to aj napriek tomu, že rozhodnutie sudcu jasne hovorí o štyroch zadržaných Talianoch, z ktorých dvaja boli podmienečne prepustení.
Či sa na slobodu dostanú aj Sergio a Salvatore, je v rukách Najvyššieho súdu SR (NS SR). So sťažnosťou sa naň obrátil prokurátor, ktorý nesúhlasí s prepustením páchateľov. „Prokurátor podal proti prepusteniu obvinených na slobodu sťažnosť, pretože dôvody väzby – úteková a preventívna, podľa jeho názoru naďalej trvajú,“ argumentuje hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová. NS SR bude rozhodovať už tento štvrtok.
Podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka by mali zostať vo väzbe všetci, ktorí sa dopustia takejto činnosti. „Nikto, kto ide v takýchto činnostiach, akým je aj tlačenie peňazí, by nemal byť len tak ľahko prepustený,“ myslí si. Podľa analytika falšovanie peňazí nie je prioritou mafiánov, akými sú aj členovia talianskej skupiny Cosa Nostra. „Venujú sa najmä obchodovaniu s drogami, ľudskými orgánmi a so ženami,“ dodal Zábojník.
Hlavným záujmom zločineckých gangov je zarobiť veľa peňazí, tvrdí bývalý kriminalista Matej Snopko. „Mafia má sieť po celej Európe. Po novom ide o zoskupenia s právnikmi, ekonómami a inými šikovnými odborníkmi,“ mieni Snopko. Mafiáni hľadajú spojencov, ktorí by im pomohli zničiť konkurenciu. Ich členmi sú aj politici či úradníci, ktorí majú rozhodujúci vplyv.
Kupka: Motiváciou mafiánov mohla byť menšia kontrola
Odborník na taliansku mafiu Petr Kupka z Masarykovej univerzity v Brne sa domnieva, že jej príslušníci si od Slovenska mohli sľubovať menšiu kontrolu a ľahšie vypustenie peňazí do obehu. Tlačenie falošných peňazí je podľa neho bežnou praktikou zločineckých skupín tohto typu.
Prečo si talianski mafiáni vybrali práve Slovensko?
Ak sa zapojili do falšovania slovenského typu meny, tak by to mohlo byť preto, že Slovensko patrí spoločne s Českou republikou do východného bloku Európy a môže dôjsť k domnienke o tom, že kopírovanie, zaistenie kopírovacích služieb a spustenie peňazí do obehu môže podliehať menšej kontrole ako napríklad niekde na západe Európy. Myslím si, že to bola nejaká ad hoc príležitosť, skôr tip ako nejaká rozsiahla aktivita.
Rozširuje sa táto zločinecká sieť po celej Európe?
O tom sa vedú veľké spory. Rozhodne pôsobí asi v sto krajinách sveta, to však neznamená, že by bola mafia oveľa vplyvnejšia. Mnohé rodiny odišli z Talianska napríklad do Škótska, do Austrálie. Množstvo z nich replikovalo spôsob života z Talianska na dané podmienky. Napríklad v Austrálii alebo v Nemecku môžete vidieť, že vzťahy medzi rodinami sú totožné, ako sú v južanských štátoch. Udržujú si to, tradícia sa iba preniesla niekam inam. V kontexte talianskej mafie sa skôr hovorí o ich prepojení na politiku, ale v tom zmysle, že tam už sa ani nedá odlíšiť, či je niekto viac politik alebo viac mafián.
Patrí falšovanie peňazí medzi jej hlavné činnosti?
Mafia na pouličnej úrovni sa zapája do všetkého. Ide o rôzne gangy, ktoré bojujú napríklad o pašovanie drog, ale zároveň tam ide napríklad o falšovanie bankoviek, pretože je to jedna z tých jednoduchších ciest, ako sa obohatiť.
Koľko môže mať približne Cosa Nostra členov?
Hovorí sa, že priamo do ilegálnych aktivít by malo byť zapojených okolo päť- až desaťtisíc ľudí. O niektorých rodinách sa tiež hovorí, že sú súčasťou mafie bez toho, aby niečo robili. Čísla sú orientačné. Počíta sa asi s piatimi až desiatimi tisícmi, s tým, že množstvo ľudí sa môže na aktivitách mafie priživovať. Zároveň to však neznamená, že všetkých päť- alebo desaťtisíc ľudí pácha zločiny.
Je pravda, že talianska polícia ju teraz viac sleduje?
Vznikol celý rad špeciálnych prokuratúr, špeciálnych oddelení súdov a policajných zložiek, ktoré sa zaoberajú mafiou. V minulosti, predovšetkým v 90. rokoch, sa hovorilo, že boli zameraní hlavne na sicílsku mafiu, neskôr na kampánsku, na takzvanú Camorru a teraz je najväčšou témou kalábrijská mafia. Samozrejme, že policajti sa zameriavajú aj na ostatné problematické siete. Väčšia morálna panika sa vytvorila okolo kampánskej mafie, vzhľadom na nálady v uliciach Neapola.