Ide najmä o enormné preťaženie súdov hromadnými žalobami nebankových subjektov, zabezpečenie takého počtu sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ostatnej súdnej administratívy, aby to zodpovedalo reálnej zaťaženosti súdov, ako aj posúdenie, či súčasné výberové konania zaručujú výber najkvalitnejších uchádzačov o sudcovské funkcie.
Uvádza sa to v analýze volebných programov politických strán pre justíciu v parlamentných voľbách 2016, ktorú urobilo Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ). Materiál vznikol vďaka grantu z nórskych fondov v správe Nadácie otvorenej spoločnosti – Open society Foundation.
V oblasti justície bude musieť nová vláda podľa ZOJ zrýchliť súdne konania kvalitnou legislatívou a rekodifikáciou hmotnoprávnych predpisov, efektívne dokončiť elektronizáciu súdnych procesov a v spolupráci so sudcami prijať účinné opatrenia na prelomenie nízkej dôveryhodnosti súdnictva.
Riešiť bude treba aj tému disciplinárneho postihovania sudcov a nastavenie kreovania členov Súdnej rady SR tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov u nominantov súdnej a politickej moci, uvádza sa ďalej v materiáli.
Z hľadiska naplnenia týchto cieľov sa podľa ZOJ ako najviac prepracované javia volebné programy strán SIEŤ a Most-Híd, ktoré aj najvyváženejšie reagujú na spoluzodpovednosť sudcov a politickej moci na stave súdnictva. Menej prepracovaný je volebný program strany KDH, ale hodnotovo a v základných zámeroch je zhodný so stranami SIEŤ a Most-Híd.
Volebný program strany SNS sa v prevažnej miere obmedzil na prezentáciu hodnôt, ktoré by strana chcela v súdnictve presadiť, ale chýba mu bližšia konkretizácia spôsobu realizácie týchto zámerov. Volebný program strany SAS napriek vysokej prepracovanosti sa javí vo vzťahu k potrebným zmenám v justícii ako kontroverzný, pretože priamo stavia do opozície súdnu a vládnu politickú moc, s výraznými prvkami umožňujúcimi politizáciu súdnictva.
ZOJ si myslí, že reforma justície je možná len za účinnej spolupráce všetkých troch mocí v štáte pri rešpektovaní ich rovnoprávneho postavenia. Volebné programy strán SMER-SD a OĽaNO-NOVA zduženie nehodnotilo. Buď ich nemali zverejnené, alebo volebný program nemali vypracovaný ku dňu spracovania ich analýzy.
ZOJ v materiáli zdôrazňuje, že pre zámery politických strán vo vzťahu k justícii po voľbách by mal byť rozhodujúci objektívny stav, v akom sa v súčasnosti justícia nachádza a prístup k nej ako k rovnocennému nositeľovi verejnej moci v štáte.
Zodpovednosť sudcov za primeranú vymožiteľnosť práva na Slovensku je limitovaná možnosťami v rámci ich právomocí. Žiaden sudca nemá ako zodpovedať za počet vecí, ktoré prídu do súdneho oddelenia, pretože to nemôže ovplyvniť.
Za dostatočné personálne obsadenie súdov sudcami a súdnou administratívou, ktorá by mala byť aj na dostatočnej profesionálnej úrovni, nesie zodpovednosť štát. Rovnako aj za kvalitnú legislatívu a technické vybavenie súdov, zdôrazňuje združenie v analýze.
Pripomínajú, že na pomery Európskej únie na Slovensku nemáme veľa sudcov. Podľa údajov Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) z roku 2012 pripadalo u nás 25 sudcov na stotisíc obyvateľov, kým napríklad v Česku 29 sudcov a v Chorvátsku až 43. Už v tom čase bol u nás priestor na zvýšenie počtu sudcov.
Počas volebného obdobia súčasnej vlády sa počet sudcov výraznejšie nemenil, ale stíhajú pritom vybaviť oveľa viac žalôb. Kým v roku 2012 na 81-tisíc občianskoprávnych žalôb pripadalo 1 344 sudcov, v roku 2015 na 100-tisíc žalôb bolo 1 337 sudcov. Na viac prípadov tak bolo dokonca menej sudcov, ale priemerná dĺžka konania sa iba mierne zvýšila, konštatuje sa v materiáli.
Kompletná analýza je zverejnená na internetovej stránke združenia www.sudcovia.sk.
