Po Holandsku preberie predsedníctvo v Rade Európskej únie. Pozíciu nebudeme mať ľahkú aj preto, že Európa práve prechádza turbulentným obdobím.
Na Slovensku budú stovky rokovaní. Približne 20 ich je plánovaných na úrovni ministrov, viac ako dvestokrát by sa mali stretnúť experti z rôznych oblastí. Príde sem možno 25-tisíc ľudí, ktorí budú vidieť, ako fungujeme, budú si vytvárať názor, a ten sa bude ešte roky s nami spájať v únii.
Podľa šéfredaktorky portálu EurActiv.sk Zuzany Gabrižovej sa bude najčastejšie formálne rokovať priamo v Bruseli. Na Slovensku budú prebiehať neformálne stretnutia, rady ministrov či odborné konferencie. Takmer všetky sa sústredia do Bratislavy.
Predsedníctvo je rotujúce a umožňuje každej členskej krajine po dobu pol roka riadiť prácu jednej z troch hlavných inštitúcii únie, rady ministrov. Úlohou predsedajúceho štátu je koordinovať ostatných členov, napríklad ak majú rozdielne postoje k významným rozhodnutiam alebo legislatívnym zmenám.
„Predsednícka krajina musí mať prehľad odkiaľ pokiaľ ideme, aké sú možnosti, a prichádzať s konsenzuálnymi riešeniami, ak náhodou dôjde k nejakému zablokovaniu. A to od najnižšej úrovne, kde sa stretávajú pracovné skupiny na nižšej pracovnej úrovni, expertov a diplomatov až po tú najvyššiu politickú na rade ministrov, kde sa už riešia iba posledné body,“ vysvetlila Gabrižová, čo našich politikov čaká.
Témy, ktorým sa chce Slovensko venovať, zhŕňa dokument o východiskách programu predsedníctva. Zameriava sa na päť oblastí, ktoré majú byť pre nás v tomto období kľúčové, a to hospodársky rast, posilnenie vnútorného trhu, energetika, migrácia a rozširovanie vonkajších vzťahov. Všetko však môže byť inak, keďže Európa čelí vážnym problémom, medzi nimi je migračná kríza, hrozba odchodu Veľkej Británie z únie či finančná kríza v Grécku. Slovensko by tak malo byť pripravené riešiť aj situácie, s ktorými pôvodne nepočítalo.
Podľa Fica rizikovou témou je tiež projekt plynovodu Nord Stream 2, keďže náš štát v prípade jeho realizácie cez severnú časť Európy príde o veľké prepravné kapacity.
„Potom sú tu riziká, ktoré sú spojené s migráciou a bezpečnostné otázky na Ukrajine, v Sýrii. Najmä je evidentné, že Európa nezvláda migračné toky. Očakávame, že od 1. júla bude migrácia výrazne ovplyvňovať charakter a obsah politiky Európskej únie,“ konštatoval predseda vlády Robert Fico.
„Ak napríklad Briti v júni povedia, že odchádzajú z únie, tak, samozrejme, veľká časť politických a pracovných kapacít, či už na strane komisie a nevyhnutne aj rady, sa bude musieť sústrediť na to, ako odchod urobiť reálne. Na to neexistujú špeciálne protokoly. Takže toto bude to, na čom sa bude robiť a čo bude uberať energiu a schopnosť pracovať na ostatných témach, ktoré nevyhnutne potrebujeme riešiť,“ ozrejmila Gabrižová.
Migračnú krízu nepovažuje ani tak za riziko, ako skôr za istotu, ktorou sa európska dvadsaťosmička bude musieť zaoberať. Naopak, Nord Stream je podľa odborníčky skôr problémom V4 ako celoeurópskou témou.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvní naše predsedníctvo, sú nadchádzajúce parlamentné voľby. Prípravy prebiehali ešte za súčasnej vlády, predsedníctvo už bude sprevádzať nový kabinet. „Takúto ťažkú úlohu môže zvládnuť iba stabilná vláda. Za týmito slovami si stojím, a aj preto sme definovali pripravenosť na predsedníctvo a dohodu relevantných politických hráčov na obsahu predsedníctva za jedno zo základných kritérií zostavovania novej vládnej koalície,“ uzavrel premiér.
Túto stredu by mala vláda schváliť východiská pre program predsedníctva. Včera o ňom debatovala zo zástupcami zamestnávateľov, odborárov, miest aj cirkví na Rade solidarity a rozvoja.
„Toto je rámec, aby sme si zadefinovali mantinely, v ktorých sa pohybujeme. Presné priority nášho predsedníctva, ktoré budú asi tri alebo štyri, bude vláda schvaľovať v júni,“ konštatoval k dokumentu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Sociálni partneri na rade materiál schválili. „Nemáme k nemu pripomienky, tie, ktoré sme mali, boli v priebehu schvaľovacieho procesu prijaté. Vnímame to ako jednu z dôležitých príležitostí pre zviditeľnenie Slovenska v rámci Európskej únie,“ povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska Rastislav Machunka.
Pre odborárov je dokument zaujímavý najmä z hľadiska zamestnanosti a sociálnych otázok. Chcú ešte do neho dostať oblasť digitalizácie a s ňou súvisiacu zamestnanosť a tiež tému skracovania pracovného času. „Za druhú tému považujeme rozpracovať ešte Transatlantickú dohodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými,“ pripomenul Jozef Kollár, prezident Konfederácie odborových zväzov.